Bezsubjektové a bezpodmetovo subjektové vety (komparatívna štúdia slovensko-poľsko-chorvátska)

V štúdii „Bezsubjektové a bezpodmetovo subjektové vety (komparatívna štúdia slovensko- poľsko-chorvátska)“ sa oproti tradičnému vetnočlenskému prístupu k syntaxi uprednostňuje komplexný formálno-sémantický prístup. Terminologicky sa v ňom rozlišuje gramatický subjekt, v tradičnej slovenskej syntaxi nazývaný „podmet“, a sémantický subjekt s jeho aktívnymi (agensovými) a neaktívnymi (nositeľskými) špecifikáciami. Porovnávacej analýze sa podrobujú 3 typy slovenských, poľských a chorvátskych vetných štruktúr: 1. bezpodmetové a zároveň bezsubjektové vety stvárňujúce rôzne atmosférické deje a stavy; 2. podmetové, no bezsubjektové vety, ktoré majú subjektový význam zahrnutý v obligatórnom participante locus; 3. bezpodmetové a bezsubjektové i subjektové vetné štruktúry stvárňujúce stav prostredia alebo fyzický či psychický stav živého organizmu. Pri analýze sa vychádza z typovo zhodných výsekov skutočnosti (denotatívnych situácií) a porovnania ich všetkých možných formálnych a zároveň sémantických obmien (jazykových situácií). Takýto prístup umožňuje precízne vystihnúť syntaktické zhody a rozdiely medzi porovnávanými jazykmi a v jazykovej praxi sa výsledky takejto analýzy dajú využiť aj pri vyučovaní cudzích jazykov.This study is based on a complex formal-semantic approach to syntax, as opposed to the traditional constituent approach. From the point of view of terminology, this approach distinguishes the grammatical subject, called podmet in Slovak, and the semantic subject with its active (agent) and inactive (bearer) specifications. The comparative analysis presented in this article considers the following three types of Slovak, Polish and Croatian sentence structures: (1) sentences without a grammatical subject and without a subject that represents various atmospheric processes and states; (2) non-subject sentences with a grammatical subject where the subject meaning is included in the obligatory locus participant; (3) sentence structures without a grammatical subject which may include a subject that represents a state of the environment or a physical or mental state of a living organism. The analysis is based on identical reality segments (denotative situations) and on the comparison of all their possible formal and semantic variations (language situations). This approach enables us to better capture syntactic similarities and differences between the languages compared, and the results of such analysis can be used in foreign language teaching

Vyjadrovanie fyzických stavov živej substancie v slovanských jazykoch

Expressing physical conditions of a living substance in Slavic languages The article presents a new a didactically conditioned method of description and explanation of simple Slavic sentences. The approach is based on the comparative research of a common base, constituted by a congruent semantic logical-gnoseological structure, which I term the “macro-situation.” This macro-situation consists of several micro-situations, which constitute different viewing angles of the macro-situation’s thought-linguistic processing. The depiction of a micro-situation is constituted by congruent types of semantic-formal structures, which represent the existing variations as well as the thought-linguistic potential.   Wyrażanie fizycznych warunków żywych substancji w językach słowiańskich Artykuł przedstawia nową, nastawioną dydaktycznie metodę opisu i analizy prostych zdań w językach słowiańskich. Podejście to opiera się na porównawczej analizie wspólnej podstawy. Podstawa ta przedstawia sobą strukturę logiczno-gnozeologiczną, którą nazywam „makrosytuacją”. Każda makrosytuacja dzieli się na pewną liczbę mikrosytuacji, stanowiących różne myślowo-językowe punkty widzenia na daną makrosytuację. Na opis mikrosytuacji składają się przystające typy struktur semantyczno-formalnych, zarówno występujące w języku, jak i potencjalne

Vyjadrovanie fyzických stavov živej substancie v slovanských jazykoch

Expressing physical conditions of a living substance in Slavic languagesThe article presents a new a didactically conditioned method of description and explanation of simple Slavic sentences. The approach is based on the comparative research of a common base, constituted by a congruent semantic logical-gnoseological structure, which I term the “macro-situation.” This macro-situation consists of several micro-situations, which constitute different viewing angles of the macro-situation’s thought-linguistic processing. The depiction of a micro-situation is constituted by congruent types of semantic-formal structures, which represent the existing variations as well as the thought-linguistic potential. Wyrażanie fizycznych warunków żywych substancji w językach słowiańskichArtykuł przedstawia nową, nastawioną dydaktycznie metodę opisu i analizy prostych zdań w językach słowiańskich. Podejście to opiera się na porównawczej analizie wspólnej podstawy. Podstawa ta przedstawia sobą strukturę logiczno-gnozeologiczną, którą nazywam „makrosytuacją”. Każda makrosytuacja dzieli się na pewną liczbę mikrosytuacji, stanowiących różne myślowo-językowe punkty widzenia na daną makrosytuację. Na opis mikrosytuacji składają się przystające typy struktur semantyczno-formalnych, zarówno występujące w języku, jak i potencjalne

Vliv chladové adaptace na aktivaci adrenergních a tyroidních signálních drah v myokardu potkana.

Navzdory pokrokom vo výskume a terapii sú kardiovaskulárne ochorenia stále najčastejšou príčinou úmrtí na celom svete. Objasnenie endogénneho protektívneho mechanizmu môže zlepšiť farmakologické intervencie pre liečbu srdcových ochorení. Chladová adaptácia alebo otužovanie predstavuje dobrý potenciál pre zníženie kardiovaskulárneho rizika a z literatúry vyplýva, že v tkanivách stimuluje β-adrenergný a tyroidný systém. Zároveň je adrenergný systém v srdci jedným z hlavných regulátorov srdcovej činnosti. Tieto signálne dráhy však prekvapivo doteraz neboli na proteínovej úrovni v srdci študované a v súčasnej literatúre neexistujú takmer žiadna práca zaoberajúca sa touto témou. Naše doterajšie výsledky ukázali zníženú veľkosť infarktu navodením ischemického poškodenia u chladovo adaptovaných potkanov (CA) pri 8 řC, 5 týždňov a následného vrátenia do normotermálnych podmienok na 2 týždne (CAR). Cieľom tejto dizertačnej práce je stanoviť mieru zapojenia adrenergného systému v myokarde v priebehu adaptácie po 3 dňoch, 10 dňoch, 5 týždňoch CA a následnej CAR na úrovni všetkých troch izoforiem -adrenergných receptorov (β-ARs) a ich signálnych dráh. Výsledky ukazujú v kardioprotektívnych režimoch CA a CAR nezmenenú signalizáciu β1-AR-Gs-adenylátcykláza-proteínkináza A, ktorej dlhodobá aktivácia je pre...Despite advances in research and therapy, cardiovascular diseases are still the leading cause of death worldwide. A closer understanding of the endogenous protective mechanism may improve pharmacological interventions for the treatment of heart diseases. Cold acclimation or hardening has strong potential for reducing cardiovascular risk and the literature shows that it stimulates the β-adrenergic and thyroid systems in tissues. At the same time, the adrenergic system in the heart is one of the main regulators of cardiac activity. However, these signaling pathways have surprisingly not been studied at the protein level in the heart yet, and no studies can be found on the subject matter in current literature. Our results show a reduced infarct size induced by ischemic injury in cold-acclimated rats (CA) at 8 ř C for 5 weeks and then returning to normothermic conditions for 2 weeks (CAR). The aim of this dissertation is to determine, the degree of involvement of the adrenergic system in the myocardium during acclimation after 3 days, 10 days, 5 weeks of CA and subsequent CAR at the level of all three β-adrenergic receptor isoforms (β-ARs) and their signaling pathways. The results show unchanged signaling of β1-AR-Gs-adenylyl cyclase-protein kinase A in the cardioprotective regimes CA and CAR, whose...Katedra fyziologieDepartment of PhysiologyPřírodovědecká fakultaFaculty of Scienc

Vliv chladové adaptace na aktivaci adrenergních a tyroidních signálních drah v myokardu potkana.

Despite advances in research and therapy, cardiovascular diseases are still the leading cause of death worldwide. A closer understanding of the endogenous protective mechanism may improve pharmacological interventions for the treatment of heart diseases. Cold acclimation or hardening has strong potential for reducing cardiovascular risk and the literature shows that it stimulates the β-adrenergic and thyroid systems in tissues. At the same time, the adrenergic system in the heart is one of the main regulators of cardiac activity. However, these signaling pathways have surprisingly not been studied at the protein level in the heart yet, and no studies can be found on the subject matter in current literature. Our results show a reduced infarct size induced by ischemic injury in cold-acclimated rats (CA) at 8 ř C for 5 weeks and then returning to normothermic conditions for 2 weeks (CAR). The aim of this dissertation is to determine, the degree of involvement of the adrenergic system in the myocardium during acclimation after 3 days, 10 days, 5 weeks of CA and subsequent CAR at the level of all three β-adrenergic receptor isoforms (β-ARs) and their signaling pathways. The results show unchanged signaling of β1-AR-Gs-adenylyl cyclase-protein kinase A in the cardioprotective regimes CA and CAR, whose...Navzdory pokrokom vo výskume a terapii sú kardiovaskulárne ochorenia stále najčastejšou príčinou úmrtí na celom svete. Objasnenie endogénneho protektívneho mechanizmu môže zlepšiť farmakologické intervencie pre liečbu srdcových ochorení. Chladová adaptácia alebo otužovanie predstavuje dobrý potenciál pre zníženie kardiovaskulárneho rizika a z literatúry vyplýva, že v tkanivách stimuluje β-adrenergný a tyroidný systém. Zároveň je adrenergný systém v srdci jedným z hlavných regulátorov srdcovej činnosti. Tieto signálne dráhy však prekvapivo doteraz neboli na proteínovej úrovni v srdci študované a v súčasnej literatúre neexistujú takmer žiadna práca zaoberajúca sa touto témou. Naše doterajšie výsledky ukázali zníženú veľkosť infarktu navodením ischemického poškodenia u chladovo adaptovaných potkanov (CA) pri 8 řC, 5 týždňov a následného vrátenia do normotermálnych podmienok na 2 týždne (CAR). Cieľom tejto dizertačnej práce je stanoviť mieru zapojenia adrenergného systému v myokarde v priebehu adaptácie po 3 dňoch, 10 dňoch, 5 týždňoch CA a následnej CAR na úrovni všetkých troch izoforiem -adrenergných receptorov (β-ARs) a ich signálnych dráh. Výsledky ukazujú v kardioprotektívnych režimoch CA a CAR nezmenenú signalizáciu β1-AR-Gs-adenylátcykláza-proteínkináza A, ktorej dlhodobá aktivácia je pre...Department of PhysiologyKatedra fyziologiePřírodovědecká fakultaFaculty of Scienc

Slični korijeni ornitonima i njihova pragmatična uporaba u odabranim slavenskim jezicima

U članku se uspoređuju slični slavenski korijeni ornitonima u hrvatskom, poljskom, ruskom, staroslavenskom, slovačkom i češkom jeziku koji se radi preglednosti u navedenom nizu nalaze u tablici. Hrvatski naziv u zagradi sadrži latinski ornitonim. Tablica počinje s hiperonimom ptice. Cilj je rada usporedbom odabranih slavenskih jezika pokazati sličnost u korijenu ornitonima, što omogućuje bolje upamćivanje i učenje tih jezika te se stoga uz zajedničko podrijetlo i etimologiju pokazuje i frazeološka uporaba ornitonima kao sastavnice pragmema i pragmafrazema. Članak će biti iskorišten u budućoj knjizi slavenskih korijenskih univerzalija koja je zamišljena kao niz tematskih cjelina s tabelom zajedničkih osnovnih etimona i njihovim opisom u pragmatičnoj primjeni

Slavenski jezici u usporedbi s hrvatskim I.

Knjiga Slavenski jezici u usporedbi s hrvatskim I rezultat je dugogodišnjih komparativnih istraživanja slavenskih jezika, ponajprije zapadnoslavenskih i istočnoslavenskih - uvijek u usporedbi s hrvatskim. Naša su se istraživanja odvijala u okviru četiriju slavističkih jezikoslovnih znanstvenoistraživačkih projekata Filozofskoga fakulteta u Zagrebu, koje je odobrilo i financijski potpomoglo Ministarstvo znanosti, obrazovanja i športa Republike Hrvatske. U nizu koji čine projekti Istraživanje zapadnoslavenskih jezika (1996.-2002.), Istraživanje istočnoslavenskih jezika (1996.-2002.) i Zapadnoslavenski jezici u usporedbi s hrvatskim (2002.-2006.), sadašnji projekt – pod nazivom Slavenski jezici u usporedbi s hrvatskim svjedoči o kontinuitetu naših komparativnih istraživanja... Izbor tekstova za ovu publikaciju ograničili smo na područja pravopisnih, gramatičkih (fonoloških, morfoloških, sintaktičkih), semantičkih i leksikoloških pojava u suvremenim slavenskim jezicima, i to u okvirima klasične strukturno-funkcionalne lingvistike, kontaktne lingvistike i pragmalingvistike. Oslonjeni na suvremenu normativnu literaturu (koja kodificira konkretne pojave u pojedinim jezicima), naši se radovi temelje na suvremenim jezikoslovnim teorijama, prihvaćenim ponajprije u svjetskoj slavistici. S toga se gledišta kontekstualiziraju i analiziraju pojedina teorijska pitanja vezana uz opis i normativnu obradu hrvatskoga jezika. Knjiga Slavenski jezici u usporedbi s hrvatskim I je dakle zbirka radova istraživača i suradnika na spomenutim slavističkim projektima – Milenka Popovića i Rajise I. Trostinske, Dubravke Sesar, Nede Pintarić, Branke Tafre, Marije Turk, Ivane Vidović Bolt, Barbare Kryżan-Stanojević, Eve Tibenske, Oksane Timko Đitko, Siniše Habijanca, Petra Vukovića, Tetyane Fuderer i Slavomire Ribarove. Radovi su razvrstani u četiri tematske skupine: I. Gramatičke i pravopisne usporedbe, II. Iz kontaktne lingvistike, III. Leksikologija i frazeologija i IV. Pragmalingvističke usporedbe. Knjiga obuhvaća 20 radova, uz ostalo i radove vanjskih suradnika (Marije Turk, Eve Tibenske). Popis literature kojom su se autori služili nalazi se na kraju knjige i donosi 437 naslova. (iz Predgovora / D. Sesar)Knjiga Slavenski jezici u usporedbi s hrvatskim I. rezultat je dugogodišnjih komparativnih istraživanja slavenskih jezika, ponajprije zapadnoslavenskih i istočnoslavenskih - uvijek u usporedbi s hrvatskim. Naša su se istraživanja odvijala u okviru četiriju slavističkih jezikoslovnih znanstvenoistraživačkih projekata Filozofskoga fakulteta u Zagrebu, koje je odobrilo i financijski potpomoglo Ministarstvo znanosti, obrazovanja i športa Republike Hrvatske. U nizu koji čine projekti Istraživanje zapadnoslavenskih jezika (1996.-2002.), Istraživanje istočnoslavenskih jezika (1996.-2002.) i Zapadnoslavenski jezici u usporedbi s hrvatskim (2002.-2006.), sadašnji projekt – pod nazivom Slavenski jezici u usporedbi s hrvatskim svjedoči o kontinuitetu naših komparativnih istraživanja... Izbor tekstova za ovu publikaciju ograničili smo na područja pravopisnih, gramatičkih (fonoloških, morfoloških, sintaktičkih), semantičkih i leksikoloških pojava u suvremenim slavenskim jezicima, i to u okvirima klasične strukturno-funkcionalne lingvistike, kontaktne lingvistike i pragmalingvistike. Oslonjeni na suvremenu normativnu literaturu (koja kodificira konkretne pojave u pojedinim jezicima), naši se radovi temelje na suvremenim jezikoslovnim teorijama, prihvaćenim ponajprije u svjetskoj slavistici. S toga se gledišta kontekstualiziraju i analiziraju pojedina teorijska pitanja vezana uz opis i normativnu obradu hrvatskoga jezika. Knjiga Slavenski jezici u usporedbi s hrvatskim I. je dakle zbirka radova istraživača i suradnika na spomenutim slavističkim projektima – Milenka Popovića i Rajise I. Trostinske, Dubravke Sesar, Nede Pintarić, Branke Tafre, Marije Turk, Ivane Vidović Bolt, Barbare Kryżan-Stanojević, Eve Tibenske, Oksane Timko Đitko, Siniše Habijanca, Petra Vukovića, Tetyane Fuderer i Slavomire Ribarove. Radovi su razvrstani u četiri tematske skupine: I. Gramatičke i pravopisne usporedbe, II. Iz kontaktne lingvistike, III. Leksikologija i frazeologija i IV. Pragmalingvističke usporedbe. Knjiga obuhvaća 20 radova, uz ostalo i radove vanjskih suradnika (Marije Turk, Eve Tibenske). Popis literature kojom su se autori služili nalazi se na kraju knjige i donosi 437 naslova. (iz Predgovora / D. Sesar

Životinje u frazeološkom ruhu

Životinje u frazeološkom ruhu zbornik je većega dijela radova izloženih na međunarodnom znanstvenom skupu Animalistički frazemi u slavenskim jezicima. Skup je održan 21. i 22. ožujka 2014. godine na zagrebačkom Filozofskom fakultetu u sklopu istoimenoga istraživanja kojem je Sveučilište u Zagrebu dodijelilo potporu u studenom 2013. godine. Na skupu je sudjelovalo 49 znanstvenika: 22 iz Hrvatske te 27 iz Bosne i Hercegovine, Bugarske, Mađarske, Makedonije, Poljske, Slovačke i Slovenije. Zbornik sadržava recenzirane znanstvene radove u kojima se propituje zastupljenost naziva životinja u različitim frazeološkim jedinicama slavenskih, ali i romanskih te germanskih jezika, ukazuje na njihovu pragmatičnu i kulturološku važnost te pruža uvid u suvremene frazeološke tendencije primijenjene i na odabranu skupinu frazema. (iz Predgovora / Ivana Vidović Bolt

Komparácia vetných štruktúr stvárňujúcich neaktívne deje a stavy

V prispevku se v skladu s Toporišičevim razumevanjem propozicije osredotočamo na primerjavo tipov stavčnih zgradb pri oblikovanju neaktivnih dejanj in stanj človeškega organizma. Izhodiščni jezik za primerjavo je slovaščina, primerjani jeziki so češčina, poljščina, slovaščina[!] in hrvaščina. Primerjava nastaja v mikrosituacijah: 1. neaktivne akcije, 2. neaktivni procesi, 3. fizčna stanja

Lokální produkty a venkovský cestovní ruch na příkladě vybraného regionu

The thesis deals with the analysis of the quantity and the importance of the local products in rural tourism in the tourist region of Vysočina. The attitude of the promotion of the local products from the tourist information centres is being evaluated. The basic concepts of local products and rural tourism, such as rural tourism, territorial marketing, regional branding and local product are defined. The territory in terms of potential for rural tourism is specified. The relationship between local products and rural tourism is outlined. Subsequently, the thesis captures results and describes opportunities in improving the current condition