Past and possible future of the Lahóca mine, Recsk, Hungary - a historical review

Epitermálne zlatonosné zrudnenia sa viau k takým hydrotermálnym systémom, v ktorých sa minerály, obsahujúce zlato, objavujú v hĺbke 1-2 km pod povrchom. Epitermálne Cu-Au nosné loisko v Recsku (Maďarsko) sa priestorovo a geneticky viae k recsskému eocénnemu porfyrickému systému. Na tomto území sa dobývala meď s mením podielom zlata a striebra, v rokoch 1852 - 1979. Výskum Cu-porfýrového skarnového systému hlbích obzorov sa začal v roku 1968, bez praktického dobývania. Vrtný prieskum sa začal v r. 1994 a trvá dodnes. Podľa terajích výsledkov a poznania loiska, je moné zlato v oblasti Lahóca ekonomicky vyuívať pomocou biooxidaènej technológie

Mineralogy of gold and the characteristics of host rock in the Podpolom (Klokoè) high sulfidation type epithermal deposit

V strednej èasti stratovulkanického komplexu Javorie sa vyskytuje v podpolomskej oblasti epitermálne zrudnenie báden-pannón-skeho veku. Zrudnenie je radené k tým hydrotermálnym centrám, ktoré vznikli vo vrchnej èasti stockovitých dioritových telies, ktoré prenikli cez stratovulkanický komplex. Výsledkom viacnásobných dioritových intrúzií je vznik vyie termálnych minerálnych sukcesií. Nabohatenie zlata sa viae k oxidickým, limonitizovaným, kremeòom a brekciám s priemerným obsahom zlata 1-2 g.t-1. Primárne zlato sa objavuje vo forme 1-3 µm ve¾kých zlatiniek s vysokou èistotou, prirastené na povrch kremeòa, alebo pyritu. Mono to pozorova v oxidovaných brekciách a kremencoch na okrajoch dutín goethitu. Nabohatenie zlata v pripovrchovej zóne je výsledkom supergénnych procesov