TEACHER LEADER – ANALÝZA KONŠTRUKTU Z ASPEKTU VYBRANÉHO KOMPETENČNÉHO MODELU

Abstrakt: Líderstvo je pomerne frekventovaná téma, ktorej sa sociálne vedy v poslednýchdesaťročiach venujú. Veľmi často ide však o aspekt manažmentu resp. administratívy. Vsúvislosti s celosvetovým trendom skvalitňovania a transformácie vzdelávania je pomerneaktuálnou otázkou úloha a kompetencie lídra v edukácii. Predkladaný príspevok je pretovenovaný téme učiteľského líderšipu z aspektu jedného z kompetenčných U.S. modelovTLC/NEA. Uvádza najčastejšie spojenia s pojmom líder/líderstvo, s ktorými sa v súvislosti soškolským prostredím môžeme stretnúť – school leadership, educational leadership, teacherleadership. Prostredníctvom vybraného kompetenčného modelu, poukazuje na ne-dostatočnézastúpenie psychologických kategórií, ktorých úloha je v prípade efektívneho líderstva nevyhnutná.Uvedený príspevok vznikol za podpory projektu APVV-17-0557 "Psychologickýprístup k tvorbe, implementácii a overovaniu kompetenčného modelu rozvoja lídrov vedukácii".Kľúčové slová: učiteľ líder, líder v edukácii, kompetencie, študent

Výkonová motivácia ako špecifikum úspešného lídra

Žijeme v spoločnosti, kedy rozvoj ľudských zdrojov tvorí kľúčovú oblasť v skvalitňovaní firemného potenciálu na trhu práce. Úloha emócií vo zvyšovaní výkonnosti zamestnancov je v popredí záujmu efektívneho lídra, ktorý prostredníctvom nich dokáže ovplyvňovať okrem výkonovej motivácie i pracovnú klímu a spokojnosť zamestnancov. Úloha emocionality je kľúčová nielen v rovine vnímania a orientácie vo vlastných emóciách, ale aj ich zvládania a riadenia pre dosahovanie úspechu, čo nás motivovalo k analýze vzťahu EI ako komplexu dispozícií správať sa emocionálne kompetentným spôsobom a tendencie podávať vysoké výkony. Výskumný súbor tvorilo 244 respondentov. Pre zaznamenávanie úrovne EI sme použili TEIQue- SF/TEIQue- ASF (slovenský preklad: Nábělková  & Kaliská, 2015). Pre určenie podielu jednotlivých osobnostných dimenzií na globálnej úrovni výkonovej motivácie sme využili LMI (preklad a úprava: Hoskovcová, 2003). Z matematicko-štatistických metód sme dáta podrobili korelačnej a regresnej analýze. Najtesnejšie signifikantné korelácie sme zistili v prípade well-being a dôvery v úspech, flexibility, ktoré sa signifikantne spájajú aj so sebakontrolou. Sociabilita sa najvýraznejšie viaže s dominanciou a emocionalita s flexibilitou a internalitou. Globálna úroveň EI sa spája s dôverou v úspech a flexibilitou. Z našich zistení vyplýva, že adekvátne spracovanie vlastných emócií prispieva k prehĺbeniu koncentácie na pracovnú úlohu i k vyššej sebadôvere premietajúcej sa do stanovovania adekvátnejších a realistickejších cieľov, čo vytvára rozsiahly priestor pre pôsobenie transformatívneho lídra na pracovisku

RECENZIE PUBLIKÁCIÍ

M. Valihorová, J. Pilková: Emocionálna inteligencia detí v rannej edukácii. Banská Bystrica, Belianum 2016, 147 s.J. Stehlíková: Rozvíjanie empatie v pomáhajúcich profesiách. Banská Bystrica, Belianum 2016, 198 s

Niklová, M., Stehlíková, J.: Podpora osobnostného a sociálneho rozvoja žiakov 6. ročníka Základných škôl. Banská Bystrica, Belianum 2018, 132 s.

Príspevok obsahuje recenziu metodického materiálu

PROBLÉMOVÝ ŽIAK Z POHĽADU KVALITATÍVNEJ ANALÝZY

V rámci nášho výskumu prevalencie výskytu agresie u detí mladšieho školského veku sme uplatnili  projektívnu nami vytvorenú  techniku  SEMAFOR  s cieľom aspoň čiastočne analyzovať emocionálne a sociálne aspekty agresie u detí mladšieho školského veku. Analyzovali sme výpovede žiakov mladšieho školského veku v celkovom počte 316, z toho bolo 167 chlapcov a 149 dievčat,  skupinu „bezproblémových“ žiakov predstavoval počet 238  a skupinu „problémových“ žiakov počet 78. Projektívna metóda SEMAFOR a kvalitatívna analýza odpovedí nám umožnili získať presnejší a komplexnejší obraz o emóciách, predstavách, postojoch a skúsenostiach žiakov mladšieho školského veku

Relationship between locus of control and a teacher´s transformative leadership

Only minimal attention is paid to the complexity and potential of psychological knowledge of the effectiveness of educational leadership in Slovakia. The aim of this study is to analyze the interrelationships between transformative leadership and personal causality among Slovak teachers. The research group consisted of 113 primary and high school teachers in the Slovak Republic. The level of personal causality was determined using the Origin-Pawn questionnaire (De Charms, 1976) and individual types of a transformative leader’s behavior were determined using the Leader Behavior Inventory (LPI, Kouzes & Posner, 2017). The relationships of the variables were subjected to a Pearson correlation coefficient. The average values of individually monitored types of behavior in the selected model of the transformative leader were closer to below-average values. Most often, our respondents tended to support the heart and enable growth. The correlations between the observed types of behavior and personal causality were significant and positive.Tylko minimalną uwagę zwraca się na złożoność i potencjał wiedzy psychologicznej w skuteczności przywództwa w edukacji na Słowacji. Celem artykułu jest analiza powiązań między przywództwem transformacyjnym a osobowością słowackich nauczycieli. Grupa badawcza składała się ze 113 nauczycieli szkół podstawowych i średnich w Republice Słowackiej. Poczucie umiejscowienia kontroli określono za pomocą kwestionariusza Origin/Pawn/Pešiak (De Charms, 1976), a poszczególne typy zachowań lidera transformującego za pomocą Inwentarza zachowań lidera (LPI, Kouzes & Posner, 2017). Zależności między zmiennymi poddano współczynnikowi korelacji Pearsona. Średnie wartości poszczególnych monitorowanych typów zachowania wybranego modelu lidera transformacyjnego były bliższe wartościom poniżej średniej. Korelacje między obserwowanymi typami zachowań a sposobem interpretowania przyczyn zdarzeń były znaczące i pozytywne

Socio-Emotional Health of Secondary School Students

The article deals with the subject of students’ mental health, which has been so relevant in recent years. It is based on Furlong’s concept and theory of socio-emotional health. We tried to discover relations between dimensions and their indicators of socio-emotional health and subjective happiness with orientation to Slovak secondary school students. We used the Social-Emotional Health Survey questionnaire, version for adolescents (SEHS-S), and our results solidly confirmed a positive relationship between experiencing happiness and dimensions of socio-emotional health

Gender Differences in Achievement Motivation

The paper deals with gender differences in achievement motivation of university students as well as searches for specific aspects of personality that participate in achievement motivation. At the same time it presents an overview of the number of differences found out by means of LMI methodology

Rola nauczyciela-lidera w słowackich szkołach

Currently, school leadership is a high-profile issue. A school environment is characterized by specific conditions, frequent social interactions and often, by minimal distinction between the workload of a manager (meant in an administrative sense above all) and that of a leader. Teacher-leaders are people willing to share their specific knowledge, specialised skills and experiences with their colleagues, thus supporting and maintaining the constant development of education. Under their influence, classes are transformed into an environment in which pupils engage themselves in a relevant educational process. The following article is concerned with some important tasks of leaders in schools. It focuses on pupils’ learning skills, support from the school director, interpersonal relationships and cooperation in school environments.Przywództwo w szkole jest obecnie szeroko dyskutowane. Środowisko szkolne charakteryzuje się specyficznymi warunkami, częstymi interakcjami społecznymi i zwykle minimalnym rozróżnieniem między obciążeniem pracą kierownika (rozumianego przede wszystkim w sensie administracyjnym) a pracą nauczyciel-lidera. Nauczyciele-liderzy to osoby, które chcą dzielić się swoją specyficzną wiedzą, specjalistycznymi umiejętnościami i doświadczeniami z kolegami, wspierając w ten sposób ciągły rozwój szkolnictwa. Pod ich wpływem w klasach tworzy się środowisko, w którym uczniowie sami angażują się w proces edukacyjny. Artykuł omawia niektóre ważne funkcje liderów w szkołach, koncentrując się na nauce uczniów, wsparciu dyrektora oraz relacjach i współpracy między ludźmi