Školská penalita a sociálna moc: Pedagogické súvislosti sociálno-filozofickej koncepcie moci M. Foucaulta

Príspevok nadväzuje na typológiu trestnej moci francúzskeho filozofa M. Foucaulta a snaží sa ju paralelizovať so školskou realitou a podobami penálnej praxe v rámci nej.The article refers to the typology of punitive power of French philosopher M. Foucault and tries to parallelize it with school reality and forms of penal practice within this reality

K filozofii vzdělávání a výchovy: Filozoficko-edukačné modely v situácii sociokultúrnej mnohosti

Príspevok poukazuje na fundamentálnu diverzitu východísk súčasných filozoficko-edukačných teorií reflektujúcich sociokultúrnu mnohost’ a snaží sa pomocou troch teoretických modelov vyjadriť základné póly tejto diverzity. Tieto póly sú následne predmetom vzájomnej komparácie, čím sa ukážu ich teoretické obmedzenia, ale aj hranice ich edukačného realizovania.Príspevok poukazuje na fundamentálnu diverzitu východísk súčasných filozoficko-edukačných teorií reflektujúcich sociokultúrnu mnohost’ a snaží sa pomocou troch teoretických modelov vyjadriť základné póly tejto diverzity. Tieto póly sú následne predmetom vzájomnej komparácie, čím sa ukážu ich teoretické obmedzenia, ale aj hranice ich edukačného realizovania

Zmeny perspektív? Rekontextualizácia pohľadov na výchovno-vzdelávací proces vplyvom radikálneho individuálneho konštruktivizmu a postmoderného sociálneho konštruktivizmu

N/

Zmeny perspektív? Rekontextualizácia pohľadov na výchovno-vzdelávací proces vplyvom radikálneho individuálneho konštruktivizmu a postmoderného sociálneho konštruktivizmu

Príspevok oboznamuje so špecifickým pohľadom dvoch vplyvných myšlienkových prúdov súčasnosti (radikálneho individuálneho konštruktivizmu a postmoderného sociálneho konštruktivizmu)na procesy súvisiace s výchovou a vzdelávaním. Autor poukazuje na to, ako svojimi špecifickými náhľadmi opúšťajú tradičnú filozofickú a pedagogickú prizmu a zavádzajú nové kontexty, v ktorých je užitočné vnímať súčasného človeka a teda aj procesy jeho ovplyvňovania (výchovu a vzdelávanie). Takúto pragmatickú, účelovú a cielenú zmenu perspektívy, ktorú vykonávajú obidva uvedené myšlienkové prúdy, označuje Rorty pojmom rekontextualizácia, ktorý je súčasťoupostmodernej metodológie. Obdobný postup uplatňuje aj sám autor tohto príspevku, pretože porovnaním obidvoch koncepcií a poukázaním na odlišnosť ich cieľov, t. j. na rozdielnu účelovosť (rozdielnosť dôrazu: individuálne verzus sociálne) a nie na rozdielnu paradigmatickosťodmieta tradičnú domnienku o ich protikladnosti

Deti medzi emancipáciou a sociálnou využiteľnosťou: nová sociológia detstva a „našepkaná emancipácia“

Při aktuálním zkoumání dětí a dětství lze identifikovat dvě zásadní „paradigmata“ uplatňující se jednak na akademické a taktéž na školskopolitické úrovni. Jednu tvoří diskurz nové sociologie dětství vyvíjející se od 90. let 20. století, druhou tvoří neoliberální diskurz o vzdělávání prosazující se zejména ve vědách o výchově a ve školské politice v posledních deseti letech (v kontextu střední Evropy). Obě pracují s emancipační logikou aktivního, autonomního a svých práv si vědomého dítěte aktivně se angažujícího v sociálním životě. Nová sociologie dětství soustřeďuje tuto argumentaci na zrovnoprávnění dětské perspektivy ve výzkumu a v sociálním životě (i ve vztahu k dospělým), vycházeje přitom hlavně ze sociálněkonstruktivistických teorií, neoliberální diskurz emancipuje děti ve vztahu k autonomnímu budování jejich „lidského kapitálu“ a jejich aktivní nasměrovanosti na životní úspěch – odvolávajíc se taktéž na výzkumy sociálního konstruktivismu. V sociologii se uvedené diskurzy prolínají a otevírají zásadní otázky o povaze dětského bytí a dětství v současnosti a zejména otázku o skutečné autonomii dětí a povaze jejich emancipace. Výsledkem analýzy je pochybnost o faktickém zrovnoprávnění a hypotéza o mizení dětství překrývajícím se s paralelním mizením dospělosti v ideologii celoživotního vzdělávání

Rituals and the hidden curriculum or Where should ritual studies be classified within education? A theoretical (and biographical) reconstruction

Stať predstavuje pokus o lokalizáciu rituálnych štúdií v teoretickom a metodologickom prostredí vied o výchove. Základné paradigmatické (ale aj biograficky fundované) „spojenectvo“ sa nachádza s koncepciami tzv. skrytého kurikula, pričom z týchto koncepcií sa vyberajú konštitutívne znaky tohto „spojenectva“ (existencia manifestnej a latentnej stránky formatívnych javov, význam rutinizácie pri odštepovaní manifestného od latentného a pod.). Metodologické „spojenectvo“ sa identifikuje s etnografickým prístupom, s ktorým bývajú spájané aj koncepty skrytého kurikula. Zo systematického hľadiska možno identifikovať napojenie na tzv. reflexívne vedecké paradigmy, v pedagogike integrované v systematike tzv. reflexívnej vedy o výchove.klíčová slova: skryté kurikulum, rituálne štúdie, rutiny, etnografický prístup, obrat k pedagogickej  každodennosti, reflexívna veda o výchoveThe paper is an attempt to localize ritual studies within the theory and methodolog y of educational sciences. A fundamental paradigmatic (but also biographically-based) “alliance” can be found with the concepts of the so-called hidden curriculum, the latter providing a ground for selecting features constitutive of this “alliance” (overt and covert aspects of formative phenomena, importance of automating the process of splitting the overt from the covert etc.). A methodological “alliance” is found with the ethnographic approach, one associated with concepts of the hidden curriculum, too. As for the systemic point of view, ritual studies may be seen as akin to the so-called reflexive paradigms, integrated within the so-called reflexive education science in educational theory.keywords: hidden curriculum, ritual studies, routines ethnographic approach, turn to educational of the everydayness, reflexive education scienc

On School Power and Powerlessness of Children

Príspevok poukazuje na problematickosť prevažne odmietavého postoja pedagogického diskurzu u nás vo vzťahu k prob-lematike (školskej) moci. Tento postoj je spojený s niektorými závažnými teoretickými a praktickými skratkami či kom-plikáciami. Na pozadí praktických príkladov autor demonštruje problematickosť takéhoto postoja s cieľom poukázať na komplexnosť pôsobenia moci a na jej prepojenie so slobodou detí.klíčová slova: moc, mocenské vztahy, negativní pojímání moci, pozitivní pojímání mociThe paper points out the problems associated with the predominantly negative attitude in the educationalist discourse in the Slovak Republic towards investigation of  school power. This attitude has to do with some serious theoretical and practical shortcuts and complicating factors. The author uses examples from practice to demonstrate the negative implications of  this kind of attitude, pointing out the complexity of  operation of power and the link between power and children’s freedom.keywords: power; power relations; negative view on power; positive view on powe

„Gimme your hand, gimme your smile, let´s play together for a while“ – Body Performances as a Factor of Interaction in Children´s Social Relations

Štúdia pojednáva o sociálnych vzťahoch medzi rovesníkmi vo výchovnoinštitucionálnych kontextoch z hľadiska angažovanosti telesných prvkov v ich vzájomných interakciách. Ide o snahu prakticky rozvinúť tzv. etnografiu tela, ktorá namiesto rečovej analý zy zohľadňuje pozorovanie správania a prejavov participantov. Ozrejmené sú špecifické formy telesného kontaktu využívané jednak pri utváraní rovesníckych zoskupení a taktiež aj pri intencionálnom rovesníckom učení sa.klíčová slova: etnografia tela, telo, mäso, pohyb, gesto, mimesis, performativitaThe study reports on social relations among peers in the contexts of various educational institutions. The aim of the study is to emphasize the importance of bodily expressions and their involvement in the constitution of peer-to-peer interactions, with focus on the ethnography of the body, reflecting rather the participants’ behaviour than their speech. The author comments on various forms of corporeal contacts as key factors in the creation of peer groups and the intentional peer learning.keywords: ethnography of the body, body, flesh, movement, gesture, mimesis, performativit

Neoliberal Governmentality in Social Designing of Education

77179

Neoliberalism in education: Five images of critical analyses

The survey study brings information about the way that educational researchcopes with neoliberalism as a generalized form of social government in the currentwestern culture. It shows that neoliberalism is considered as a universal scope of otherchanges in the basic segments of education and those theoretical and critical analyses ofthis phenomenon represent an important part of production in the area of educationalresearch. It emphasizes the contribution of formation and development of the socalledgovernmental studies for comprehension of mechanisms and consequences ofneoliberal government of the society and shows how way the methodology of thesestudies helps to identify neoliberal strategies used in the regulation of social subjectsby education. There are five selected segments of critical analyses elaborated (fromthe concept of a lifelong learning, through preschool and university education to theeducation of teachers and PISA project) that obviously show ideological and theoreticalcohesiveness of the education analysis through the scope of neoliberal governmentality