The Efficiency of Pre-Trial Proceedings – Current Challenges of Criminal Law

On September 11th and 12th, 2023 was held under the auspices of the Alumni Club and Faculty of Law of the Comenius University in Bratislava the international scientific conference “Bratislava Legal Forum 2023“ (hereinafter as “conference”). The central theme of the plenary session was “Human at the center of the rule of law". One of the main goals of the conference was to connect the knowledge of legal practice and legal science through their representatives from the domestic and international environment. In order to reach this goal was the conference divided into plenary session and parallel discussions in thematically focused sections. The plenary session had two panel discussions. One of them was panel discussion called “Artificial intelligence as a challenge for law, legal education and the rule of law” and second one was panel discussion called “Criminal law and the rule of law” moderated by professor Tomáš Strémy (academic professor and attorney at law). Participants of this panel discussion were doc. JUDr. Eduard Burda, PhD. (Dean, Faculty of Law, Comenius University in Bratislava), JUDr. Petr Angyalossy, PhD. (President, Supreme Court of the Czech Republic), JUDr. Martin Puchalla, PhD. (Chairman, Slovak Bar Association), JUDr. Jozef Kandera (first deputy general prosecutor of the Slovak Republic, General Prosecutor's Office of the Slovak Republic)

Kategorizácia škôd spôsobených trestným činom (I. časť)

Autori sa v štúdii zameriavajú na komparáciu pojmu „škoda“ v slovenskom a českom právnom poriadku, a to v zmysle porovnania zákonom ustanovených výšok škôd, ako aj ich použitia a vplyvu na výšku hroziacich trestných sadzieb. Porovnávajú tak zdanlivo väčšiu benevolenciu všeobecného ustanovenia § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (v porovnaní s ustanovením § 138 ods. 1 zákona č. 40/2009 Sb. trestní zákoník), a prílišnú represiu prejavujúcu sa v osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Súčasne prichádzajú k viacerým záverom, z ktorých formulujú námety k lepším trestnoprávnym úpravám zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, a to aj za súčasného rešpektovania princípu ultima ratio v normotvornej činnosti

Categorization of Damages Caused by a Crime (Part. II)

Nasledujúci príspevok predstavuje druhé pokračovanie štúdie pojednávajúcej o kategorizácii škôd spôsobených trestným činom. Autori prenášajú svoju pozornosť k širšie uplatniteľným úvahám a námetom de lege ferenda, majúcich potenciál byť prínosom nielen slovenskej, ale i českej trestnej legislatívy. Ich rozboru podlieha novela Trestného zákonníka č. 333/2020 Sb., ktorá ustanovila zdvojnásobenie súm určujúcich jednotlivé hranice výšok škôd, ako i odpoveď na otázku, či je v podmienkach Slovenskej alebo Českej republiky možné prehodnotiť väzbu škody na jeden z flexibilných ekonomických inštitútov. Záverom sa zamýšľajú nad potrebou intertemporálneho ustanovenia, podľa ktorého sa tresty uložené pred účinnosťou novej právnej úpravy nevykonajú, prípadne pomerne skrátia.The following lines represent the second episode of the research related to the categorization of damages caused by a crime. The authors transfer their attention to wider considerations and suggestions de lege ferenda that may have the potential to be beneficial not only for Slovak but also for Czech criminal legislation. The subject of their analysis consists of the analysis of the amendment to the Criminal Code no. 333/2020 Coll., which has laid down a re-doubling of amounts of the individual limits of damages, as well as the analysis of the question whether it is possible to reconsider the link of damage to one of the flexible economic indicators in the conditions of Slovak or Czech Republic. Finally, the authors intend the need for an intertemporal provision, according to that penalties imposed before the effective date of the new Act shall remain unexecuted or shall be proportionately reduced

Categorization of Damages Caused by a Crime

Autori sa v štúdii zameriavajú na komparáciu pojmu „škoda“ v slovenskom a českom právnom poriadku, a to v zmysle porovnania zákonom ustanovených výšok škôd, ako aj ich použitia a vplyvu na výšku hroziacich trestných sadzieb. Porovnávajú tak zdanlivo väčšiu benevolenciu všeobecného ustanovenia § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (v porovnaní s ustanovením § 138 ods. 1 zákona č. 40/2009 Sb. trestní zákoník), a prílišnú represiu prejavujúcu sa v osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Súčasne prichádzajú k viacerým záverom, z ktorých formulujú námety k lepším trestnoprávnym úpravám zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, a to aj za súčasného rešpektovania princípu ultima ratio v normotvornej činnosti.In this article, authors focus on the comparison of the term „damage“ in terms of fixed amounts of damage, as well as in terms of its use and impact on the level of impending custodial penalties. At the same time, leniency of the general provision Section 125 (1) of Act No. 300/2005 Coll. Criminal Code (in comparison with Section 138 (1) Act No. 40/2009 Coll. Criminal Code) is stated in contrast to excessive repression manifested in a Special part of Act no. 300/2005 Coll. Criminal Code. Simultaneously, authors find several conclusions, many of that represent an idea for better criminal law adjustments of Act No. 300/2005 Coll. Criminal Code, also in terms of deeper respect of the principle ultima ratio in normative activity of criminal law

Kategorizácia škôd spôsobených trestným činom (II. časť)

Nasledujúci príspevok predstavuje druhé pokračovanie štúdie pojednávajúcej o kategorizácii škôd spôsobených trestným činom. Autori prenášajú svoju pozornosť k širšie uplatniteľným úvahám a námetom de lege ferenda, majúcich potenciál byť prínosom nielen slovenskej, ale i českej trestnej legislatívy. Ich rozboru podlieha novela Trestného zákonníka č. 333/2020 Sb., ktorá ustanovila zdvojnásobenie súm určujúcich jednotlivé hranice výšok škôd, ako i odpoveď na otázku, či je v podmienkach Slovenskej alebo Českej republiky možné prehodnotiť väzbu škody na jeden z flexibilných ekonomických inštitútov. Záverom sa zamýšľajú nad potrebou intertemporálneho ustanovenia, podľa ktorého sa tresty uložené pred účinnosťou novej právnej úpravy nevykonajú, prípadne pomerne skrátia

Corporate criminal liability (in the Czech Republic, Slovakia and Poland)

The book present to its readers in which ways the Czech Republic, Slovakia and Poland dealt within their national legislations with demand of European Union to adopt liability of legal entities and whether they choose genuine or false criminal liability of legal entities or they just remained with administrative liability.Uvedená monografie seznamuje své čtenáře, jakým způsobem se Česká republika, Slovensko a Polsko vypořádaly v rámci svých vnitrostátních právních úprav s požadavkem Evropské unie na zavedení odpovědnosti právnických osob a zda se v konečné fázi rozhodly pro zavedení pravé či nepravé trestní odpovědnosti nebo zda nadále setrvaly pouze na odpovědnosti správní.The book present to its readers in which ways the Czech Republic, Slovakia and Poland dealt within their national legislations with demand of European Union to adopt liability of legal entities and whether they choose genuine or false criminal liability of legal entities or they just remained with administrative liability

Environmental Protection Through the Instruments of Criminal Law

Environmental protection represents a complex and one of the most discussed issues, currently under consideration within the legal framework. The author in this article focuses on the environmental protection via the instruments of substantive criminal law in the Slovak Republic and thus represents a detailed analysis of the current legal regulation contained in the Criminal Code, which concentrates these instruments into 13 criminal merits analysed in part II of the presented article. These instruments can be considered effective with regard to preserving as well as improving the environmental quality — through the punishment of perpetrators of the most serious acts breaching the rules of environmental protection, by which the ideal of criminal justice is achieved (or can be achieved)

The process of individualisation of punishment in insolvency crimes

International audienceIn the context of considerations concerning justice in the punishment of criminal offenders it is necessary to focus on the issue of individualisation of the sentence. Through this process the court determines the offender's particular kind of punishment and sentence. The punishment should subsequently be an expression of society's idea of the state's fair reaction to the offence committed. The authors have focused on the process of individualisation of punishment in the case of sentencing offenders in insolvency crime. The theory of rational choice and ideals of restorative justice are of crucial importance in the authors' thinking. In reflection of the object of the criminal activity and the element of reciprocity (presuming rationality of the perpetrator) we come down to the suitability of the more common imposition of pecuniary penalty on these perpetrators. The text analyses both the advantages and disadvantages of pecuniary penalty, not just in relation to insolvency offenders