VLASTNOSTI PÔDNEJ ORGANICKEJ HMOTY PRÍRODNEJ REZERVÁCIE ŽITAVSKÝ LUH – OBLASŤ NATURA 2000VLASTNOSTI PÔDNEJ ORGANICKEJ HMOTY PRÍRODNEJ REZERVÁCIE ŽITAVSKÝ LUH – OBLASŤ NATURA 2000

Abstract

The aim of this study was to characterize soil organic matter in the Nature Reserve Žitavský wetland. The area is located on a fluvial plain of Žitava River. Soil pits were trenched on Mollic Fluvisol, Eutric Fluvisol and Histi-Umbric Gleysol. Since the average CT pool in topsoil of Histi-Umbric Gleysols in Slovakia is around 15.8 g.kg-1, we assume, that high content of organic carbon in A horizon (72.54 g.kg-1) occur due to sedimentation of organic particles from water. Based on results of organic carbon content and its stability, but mainly on sharp increase of humus quality (HA : FA increased from 0.82 to 1.72) we concluded, that in depth of 0.6 m started A horizon of buried Mollic Fluvisol. The highest pool of hot water extractable carbon (Chws) and labile carbon (CL) in Histi-Umbric Gleysol indicate the great amount of organic matter available to microbial oxidation in this soil.Cieľom tejto práce bola charakteristika vlastností pôdnej organickej hmoty Prírodnej rezervácie Žitavský luh a pôdy z umelo zaplavovanej vodnej nádrže Žitavského luhu. Skúmaná lokalita sa nachádza v blízkosti obce Maňa, okres Nové Zámky (18o19´ v.d., 48o09´ s.š.). Klimaticky patrí do teplej suchej oblasti s miernou zimou a dlhým slnečným svitom. Územie sa rozprestiera v povodí rieky Žitava, ktorá ho rozdeľuje na časť prislúchajúcu k Hronskej sprašovej pahorkatine a k Žitavskej sprašovej pahorkatine. V južnej časti Žitavského luhu boli vykopané 3 sondy na rôznych pôdnych typoch: prvá na čiernici modálnej, druhá na fluvizemi kultizemnej a tretia na gleji močiarovom – táto po vypustení a vysušení vodnej nádrže v lete. V odobratých pôdnych vzorkách boli analyzované: obsah uhličitanov; obsah organického uhlíka (CT) - oxidimetricky; frakčné zloženie humusu; spektrofotometrické merania humusových látok a humínových kyselín; obsah ľahko oxidovateľného uhlíka (CL) a horúcou vodou rozpustného uhlíka (Chws); celkový obsah dusíka (NT). Každá analýza bola vykonaná v troch opakovaniach a v príspevku sú uvedené priemerné hodnoty. Zistili sme, že celkový obsah organického uhlíka (CT) v A horizonte bol najvyšší v gleji (72.54 g.kg-1), nižší v čiernici (19.10 g.kg-1) a najnižší vo fluvizemi (17.05 g.kg- 1) (Tabuľka 1). Keďže priemerný obsah CT v gleji na území Slovenska je 15,8 g.kg-1 predpokladáme, že veľmi vysoký obsah CT v A horizonte skúmaného gleja (72,54 g.kg-1) bol spôsobený sedimentáciou organických čiastočiek z vody počas obdobia zaplavenia pôdy vodou. Na základe výsledkov obsahu organického uhlíka a jeho stability (percento CNL vzrástlo z 90,8% na 94,6%), no najmä z výsledkov veľkého zvýšenia kvality humusu (HK : FK vzrástlo z 0,82 na 1,72, a QHS sa znížil z 4,38 na 2,95) predpokladáme, že v hĺbke 0,6 m sa začína humusový horizont pochovanej čiernice (Tabuľka 1,2). Najvyšší obsah v horúcej vode rozpustného uhlíka (Chws) a labilných foriem organického uhlíka (CL) v gleji indikuje, že takmer 11% organickej hmoty v A horizonte tejto pôdy je ľahko prístupným zdrojom živín a energie pre mikróby (Tabuľka 1). Zvýšené pomery uhlíka humínových kyselín k fulvokyselinám (HK:FK) a znížené pomery absorbancií (Q) potvrdili zvýšený stupeň humifikácie organickej hmoty v hlbších častiach profilov v porovnaní s humusovými horizontmi. Rovnako i percento stabilných foriem organickej hmoty pôdy (CNL) s hĺbkou vzrastalo. Výsledky nášho výskumu potvrdili negatívny vplyv ľudských aktivít v lokalite Žitavský luh na stav pôd, ich pokryv a vegetačnú štruktúru