V priebehu rokov 1996-1999 sa na pozemkoch experimentálnej bázy AF SPU v Nitre realizoval pokus,
cieľom ktorého bolo overiť možnosti pestovania viacerých odrôd pšenice špaldovej (Triticum spelta L.)
v daných pôdnych a klimatických podmienkach pri ekologickom systéme hospodárenia. Hlavné úrodotvorné
prvky i výška samotnej úrody sa zisťovali pri troch odrodách pšenice špaldovej: Bauländer spelz,
Schwabenkorn a Roquin. Získané údaje boli porovnané so pšenicou letnou, odroda Samanta i s výsledkami
iných autorov uvádzaných v literatúre.
Výsledky poukazujú na najlepšiu vhodnosť podmienok uvedeného stanovišťa pre nemeckú odrodu Bauländer
spelz, ktorá v sledovanom období dosiahla najvyššiu úrodu (6,06 t.ha-1), ktorou sa najviac priblížila k úrode
pšenice letnej (na 92,2%). Táto odroda pšenice špaldovej formuje úrodu vysokou produktivitou klasu
hlavného stebla, vysokou hodnotou HTZ (49,29 g), dlhým klasom (112,45 mm), vysokým počtom plodných
kláskov v klase (14,32) a vysokou hmotnosťou zrna z klasu (1,33 g). Dosahuje tiež najkratšiu dĺžku stebla
(0,89 m), čo je vhodné z hľadiska odolnosti voči poliehaniu.
Všetky odrody pšenice špaldovej však počas vegetácie disponovali nižšou hustotou porastu (501,3-518,7.m-2)
ako kontrolná odroda pšenice letnej (605,3.m-2).During 1996-1999 a field experiment with different varieties of spelt wheat (Triticum spelta L.) was carried
out on brown loamy arable soil within an ecological system in Nitra region. The yield formation characters
and the crop yield itself were investigated in three spelt wheat cultivars (Bauländer Spelz, Schwabenkorn,
Roquin) and compared with common wheat, cultivar Samanta. The achieved results revealed that the
agroecological conditions of Nitra region where most suitable for the Bauländer Spelz cultivar of German
origin, with the highest crop yield of 6.06 t.ha-1, i. e. 92.2% of common wheat yield. This cultivar reached the
lowest percentage of glumes (26.13%), the highest TGW (49.29 g), the longest spike (112.45 mm), the
highest number of fertile spikelets (14.32) and the highest weight of grains per spike (1.33 g). All of the spelt
wheat cultivars had lower productive density of stand (501.3 to 518.7 productive stems per square meter) than
common wheat (605.3 productive stems per square meter)

M. P. OTEPKA

MAGDALENA LACKO-BARTOŠOVÁ

HRČAK - Portal of Croatian Scientific and Professional Journals

ORIGINAL ARTICLE  Manuscript received December 5, 2001. Accepted for publication December 20, 2001.   EVALUATION  OF  CHOOSEN  YIELD  COMPONENTS  OF  SPELT  WHEAT  CULTIVARS HODNOTENIE  VYBRANÝCH  ÚRODOTVORNÝCH  PRVKOV  ODRÔD  PŠENICE ŠPALDOVEJ  LACKO-BARTOŠOVÁ1*, M., P. OTEPKA2   SÚHRN V priebehu rokov 1996-1999 sa na pozemkoch experimentálnej bázy AF SPU v Nitre realizoval pokus, cieľom ktorého bolo overiť možnosti pestovania viacerých odrôd pšenice špaldovej (Triticum spelta L.) v daných pôdnych a klimatických podmienkach pri ekologickom systéme hospodárenia. Hlavné úrodotvorné prvky i výška samotnej úrody sa zisťovali pri troch odrodách pšenice špaldovej: Bauländer spelz, Schwabenkorn a Roquin. Získané údaje boli porovnané so pšenicou letnou, odroda Samanta i s výsledkami iných autorov uvádzaných v literatúre. Výsledky poukazujú na najlepšiu vhodnosť podmienok uvedeného stanovišťa pre nemeckú odrodu Bauländer spelz, ktorá v sledovanom období dosiahla najvyššiu úrodu (6,06 t.ha-1), ktorou sa najviac priblížila k úrode pšenice letnej (na 92,2%). Táto odroda pšenice špaldovej formuje úrodu vysokou produktivitou klasu hlavného stebla, vysokou hodnotou HTZ (49,29 g), dlhým klasom (112,45 mm), vysokým počtom plodných kláskov v klase (14,32) a vysokou hmotnosťou zrna z klasu (1,33 g). Dosahuje tiež najkratšiu dĺžku stebla (0,89 m), čo je vhodné z hľadiska odolnosti voči poliehaniu. Všetky odrody pšenice špaldovej však počas vegetácie disponovali nižšou hustotou porastu (501,3-518,7.m-2) ako kontrolná odroda pšenice letnej (605,3.m-2).   KĽÚČOVÉ SLOVÁ: pšenica špaldová, obilniny, úrodotvorné prvky, ekologické poľnohospodárstvo    ABSTRACT During 1996-1999 a field experiment with different varieties of spelt wheat (Triticum spelta L.) was carried out on brown loamy arable soil within an ecological system in Nitra region. The yield formation characters and the crop yield itself were investigated in three spelt wheat cultivars (Bauländer Spelz, Schwabenkorn, Roquin) and compared with common wheat, cultivar Samanta. The achieved results revealed that the agroecological conditions of Nitra region where most suitable for the Bauländer Spelz cultivar of German origin, with the highest crop yield of 6.06 t.ha-1, i. e. 92.2% of common wheat yield. This cultivar reached the lowest percentage of glumes (26.13%), the highest TGW (49.29 g), the longest spike (112.45 mm), the highest number of fertile spikelets (14.32) and the highest weight of grains per spike (1.33 g). All of the spelt wheat cultivars had lower productive density of stand (501.3 to 518.7 productive stems per square meter) than common wheat (605.3 productive stems per square meter).   KEY WORDS: spelt wheat, cereals, crop yield, low input, ecological system LACKO-BARTOŠOVÁ, M., P. OTEPKA Journal of Central European Agriculture, Volume 2 (2001) No. 3-4 280 YIELD COMPONENTS OF SPELT WHEAT CULTIVARS  DETAILED ABSTRACT The spelt wheat is one of the oldest cultural cereals, which is originated from crossing of Aegilops squarrosa (L.) with Triticum dicoccon (Schrank.). The European spelt cultivars are medium high to high, with good winter hardiness, with lower or medium lodging resistance, they are rather late, more resistant to sprouting, variously resistant to powdery mildew, rusts and foot-stem diseases. During 1996-1999 a field experiment with different varieties of spelt wheat (Triticum spelta L.) was carried out on brown loamy arable soil within an ecological system in Nitra region without fertilisation and any chemical treatments. Pedo-climatic conditions: average air temperature during vegetative period 16.4°C, normal annual precipitation 532.5 mm, soil type: brownsoil, texture: clay-loamy. The level of nutrients in the soil was very good. Sowing rate: 210 kg.ha-1 of both Triticum species. The yield formation characters and the crop yield itself were investigated in three spelt wheat cultivars (Bauländer Spelz, Schwabenkorn, Roquin) and compared with common wheat, cultivar Samanta. The characters determined for every cultivar were: average year’s yield, number of productive stems, weigh of 1000 grains, % of glumes, stem length, spike length, number of total spikelets, % fertile spikelets, weigh of grains per spike. The achieved results revealed that the agroecological conditions of Nitra region where most suitable for the Bauländer Spelz cultivar of German origin, whit the highest crop yield of 6.06 t.ha-1, i. e. 92.2% of common wheat yield. This cultivar reached the lowest percentage of glumes (26.13%), the highest TGW (49.29 g), the longest spike (112.45 mm), the highest number of fertile spikelets (14.32) and the highest weight of grains per spike (1.33 g). All of the spelt wheat cultivars had lower productive density of stand (501.3 to 518.7 productive stems per square meter) than common wheat (605.3 productive stems per square meter). EVALUATION OF CHOOSEN YIELD COMPONENTS OF SPELT WHEAT CULTIVARS Journal of Central European Agriculture, Volume 2 (2001) No. 3-4 281 ÚVOD Pšenica špaldová (Triticum spelta L.), ktorá patrí medzi archeologicky najstaršie obilniny, má nízke nároky na podmienky prostredia. Je nenáročná na bonitu pôdy, znáša i vyššiu skeletovitosť, dobre znáša chlad a darí sa jej aj nad hornou hranicou pestovania iných obilnín. Je menej napádaná chorobami a prakticky nemá škodcov. Ako plodina nevyžadujúca ošetrovanie chemickými prostriedkami je veľmi vhodná pre systém ekologického poľnohospodárstva. Mohutný koreňový systém umožňuje získavať živiny i z hlbších vrstiev a zaručuje vyššiu suchovzdornosť. Steblo je dlhé, duté, tenkostenné. Klas je riedky s osťami, častejšie však bez ostí. Protistojne uložené klásky sú zložené z 3-5 kvietkov, pričom obvykle dozrievajú len 2, maximálne 3 obilky. Na predplodinu je nenáročná, ale jej znášanlivosť po sebe je nižšia ako pri pšenici letnej. Pestujú sa viac formy ozimné ako jarné, agrotechnika je podobná ako pri pšenici letnej [8]. Pšenica špaldová má pomalší počiatočný rast a tým i nižšiu poľnú vzchádzavosť ako pšenica letná. Vytvára však viac odnoží na rastlinu a tak je počet klasov na m2 pred zberom rovnaký. Vysoká vzchádzavosť aj za menej priaznivých podmienok, vysoká odnožovacia schopnosť a tvorba veľkých zŕn sú hlavnými dôvodmi stabilnej úrodnosti špaldy. Najväčšou nevýhodou pšenice špaldovej je lámavosť klasového vretena, čo spôsobuje jeho rozpad na jednotlivé klásky už pri jemnejšom stlačení v ruke, pričom zrná zostávajú uzavreté v plevách. Treba ich vydroliť na špeciálnych lúpačkách, čo samozrejme zvyšuje náklady na energiu i pracovnú silu [4]. Na druhej strane pevná stavba pliev poskytuje zrnám výbornú ochranu proti chorobám klasu a zabraňuje znečisťovaniu spôsobenému vonkajšími toxickými látkami. Chemickým zložením zrna je pšenica špaldová podobná pšenici letnej, vyznačuje sa však vyšším obsahom nutrične významných látok. Zrelé suché zrno bez pliev obsahuje 60-61 % sacharidov, 15-17% bielkovín, 2,0-2,1% tukov, 1,8-2,0% minerálnych látok a 1,8-1,9% vlákniny [3]. Bielkoviny vykazujú vyššie hodnoty esenciálnych aminokyselín a z nich pre zdravie človeka osobitne dôležitý fenylanín a tryptofán. Zrno špaldy možno využiť na pekárenské, cestovinárske, pivovarnícke i kŕmne účely. Chlieb a pečivo z nej sú veľmi chutné, s výraznou arómou a veľkým objemom. Dlho si udržiavajú vláčnosť a tým i trvanlivosť. Pšenici špaldovej sú pripisované viaceré priaznivé medicínske vlastnosti, využíva sa v alternatívnej medicíne na liečenie alergií, vysokého cholesterolu v krvi, prevencii proti depresiám, rakovinovým a reumatickým ochoreniam.  MATERIÁL A METÓDY Na jeseň v roku 1995 bol na experimentálnej báze SPU v Nitre založený pokus s tromi odrodami pšenice špaldovej. Cieľom pokusu bolo overiť možnosť jej pestovania v produkčných podmienkach uvedenej oblasti pri ekologickom spôsobe hospodárenia, tzv. low input systém, tj. systém s nízkymi vstupmi – bez hnojenia, chemickej regulácie chorôb, škodcov a burín. Pokusný pozemok je situovaný v teplej klimatickej oblasti s priemernou teplotou za vegetačné obdobie 16,4oC, s priemerným ročným úhrnom zrážok 532,5 mm, pôdnym typom je hnedozem, pôdnym druhom hlinitá pôda. Zásoba živín v pôde bola veľmi dobrá. Pri sledovaných odrodách sa v 4 opakovaniach zisťovali nasledovné ukazovatele: počet produktívnych odnoží na 1 m2, dĺžka stebla v m, dĺžka klasu v mm, počet kláskov v klase, hmotnosť zŕn v klase v g, podiel pliev v %, HTZ v g a teoretická (prepočítaná) úroda v t.ha-1. Ako kontrola bola zaradená pšenica letná, odroda Samanta. Výsevok bol stanovený jednotne na úrovni 210 kg.ha-1.  Charakteristika použitých odrôd pšenice špaldovej: Bauländer Spelz je veľmi stará odroda. Vznikla v roku 1921 výberovým šľachtením z Műllers Gaiberger Landspelz. Steblo je stredne dlhé, po dozretí červené. V zrelosti je stredne skorá až neskorá. Odroda je rezistentná voči mrazu, vhodná na skladovanie. Na choroby nie je v poľných podmienkach náchylná. Schwabenkorn je druhou významnou nemeckou odrodou chránenou Spolkovým úradom odrôd od roku 1988. Vyznačuje sa veľmi dobrou pekárskou kvalitou. Má dlhé steblo (1,20 m), napriek tomu dosahuje vysokú stabilitu k prostrediu. LACKO-BARTOŠOVÁ, M., P. OTEPKA Journal of Central European Agriculture, Volume 2 (2001) No. 3-4 282 Roquin je belgická odroda, ktorá vznikla z trojnásobného kríženia medzi odrodami pšenice špaldovej Ardenne a Altgold a pšenicou letnou odroda Ligneé 24. Odroda je vysoko rezistentná voči múčnatke, hrdzi plevovej a prašnej sneti pšeničnej. Je však náchylná na pleseň snežnú a má nízku skladovateľnosť. Je to skorá odroda, má veľké zrná s vysokým obsahom bielkovín. Má dobré pekárske vlastnosti.  VÝSLEDKY A DISKUSIA V experimente uskutočnenom na VÚRV Praha – Ruzyně v rokoch 1993 a 1994 bola dosiahnutá úroda odrody Roquin na úrovni 2,91-3,84 t.ha-1, t. j. do 50% úrody pšenice letnej [7]. Obdobný pokus  sa realizoval na ČZU Praha. V rokoch 1995 a 1996 sa tu dosiahli pri zhodných odrodách nasledovné úrody: Roquin 3,22 t.ha-1 nahého zrna a Schwabenkorn 2,95 t.ha-1, t. j. tiež 50% kontrolnej pšenice letnej [1]. V agroklimatických podmienkach Nitry, na pôdach s veľmi dobrou zásobou živín, sa dosiahli vyššie úrody pšenice špaldovej v porovnaní s uvedenými autormi. Najvyššia priemerná teoretická úroda nahého zrna sa získala pri nemeckej odrode Bauländer Spelz, 6,06 t.ha-1, t.j. 92,2 % z porov-návanej pšenice letnej, pričom táto odroda vykázala kolísanie úrody vplyvom meteorologických faktorov v sledovaných rokoch 2,68 t.ha-1 (tabuľka 1).  Tabuľka 1: Úrody pšenice špaldovej a pšenice letnej v rokoch 1996 až 1999 v t.ha-1 Table 1: Crop yield of spelt wheat and winter wheat from 1996 to 1999 [t.ha-1] Rok(2) Odroda(1) 1996 1997 1998 1999 priemer(3) Porovnanie k pšenici letnej[%](4) Bauländer Spelz a 6,82 6,24 6,93 4,25 6,06  92,2 Schwabenkorn a 5,10 7,30 5,66 4,85 5,23  79,6 Roquin a 4,79 6,93 4,10 4,45 5,07  77,2 Samanta b 7,15 6,85 6,95 5,34 6,57 100,0 a Triticum spelta (L.); b Triticum aestivum (L.); (1)cultivar; (2)year; (3)average; (4)comparison with winter wheat [%].  Najnižšiu úrodu dosiahla belgická odroda Roquin, 5,07 t.ha-1, t.j. 77,2% z pšenice letnej, pričom jej variabilita v rámci rokov bola najvyššia, až 2,83 t.ha-1. Odroda Schwabenkorn bola z pohľadu dosiahnutej úrody intermediárna: 5,23 t.ha-1, t.j. 79,6% z pšenice letnej a jej variabilita vplyvom ročníka bola 2,45 t.ha-1. Pri všetkých odrodách pšenice špaldovej sa dosiahli v pokusoch nižšie teoretické úrody ako pri pšenici letnej, čo je napriek tomu z ekonomického hľadiska dostatočné. Moudrý - Strašil [5] konštatujú, že na pokrytie vložených najnutnejších nákladov je potrebné minimálne dosiahnuť výšku úrody na úrovni 2,7 t.ha-1 pri konvenčnom a 1,7 t.ha-1 pri ekologickom pestovaní. Všeobecne sa uvádza, že dĺžka stebla starších odrôd pšenice špaldovej je 1,3 - 1,5 aj viac m, pričom novšie odrody sú z dôvodu šľachtenia až o 0,20 - 0,25 m kratšie [8]. V suchších podmienkach južného Slovenska v porovnaní so západnou Európou bola dosiahnutá dĺžka stebla pšenice špaldovej v rozpätí 0,89-0,99 m. Všetky odrody preukázali dobrú odolnosť voči poliehaniu (tabuľka 2). Moudrý - Strašil [5] uvádzajú, že HTZ pšenice špaldovej býva obvykle o 20% vyššia ako u pšenice letnej. Hmotnosť 1000 zŕn sa v našich pokusoch v priemere pohybovala okolo 47,83 g. Vo všetkých prípadoch bola vyššia ako pri pšenici letnej, a to v priemere o 9,64%, čo bolo tiež v súlade s výsledkami Capouchovej [1], ktorá pri pšenici špaldovej dosiahla HTZ v rozmedzí 42,58 - 50,00 g. Najvyššiu HTZ podľa našich meraní mala odroda Bauländer Spelz: 49,29 g. Capouchová [1] stanovila priemernú plevnatosť pšenice špaldovej na úrovni 32,6%. Priemerné percentuálne podiely pliev v našich pokusoch po zbere boli v rozpätí od 26,13% (Bauländer Spelz) do 27,93% (Schwabenkorn), čo je v porovnaní s publikovanými výsledkami Neueburga - Padela [6], ktorí namerali hodnotu 45%, až o 37,9 - 41,9% menej. EVALUATION OF CHOOSEN YIELD COMPONENTS OF SPELT WHEAT CULTIVARS Journal of Central European Agriculture, Volume 2 (2001) No. 3-4 283 Tabuľka 2: Úrodotvorné prvky pšenice špaldovej a pšenice letnej v rokoch 1996 až 1999 Table 2: Yield formation characters of spelt wheat and winter wheat from 1996 to 1999 Počet kláskov (8) Rok(1) Odroda(2) Počet produkt. odnoží na 1 m2 (3) HTZ v g(4) Podiel pliev v %(5) Dĺžka stebla v m(6) Dĺžka klasu v mm(7) celkom(9) z toho plodné (10) Hmotn. zŕn v klase v g (11) Bauländer Spelz a 440,0 50,14 21,88 0,83 119,80 19,70 16,30 1,55 Schwabenkorn a 392,0 46,70 24,99 0,84  93,40 16,52 14,33 1,30 Roquin a 420,0 51,85 23,66 0,95 110,20 18,00 15,57 1,14 1996 Samanta b 752,0 35,41 - - - - - 0,86 Bauländer Spelz a 600,0 47,09 29,81 0,79  99,40 13,40  7,40 1,04 Schwabenkorn a 716,0 50,00 32,35 1,08 100,80 13,08  6,86 1,02 Roquin a 788,0 42,58 32,22 1,05 103,30 13,10  5,90 0,88 1997 Samanta b 628,0 47,74 - - - - - 1,26 Bauländer Spelz a 680,0 54,27 26,65 0,93 114,00 20,40 16,70 1,51 Schwabenkorn a 524,0 47,46 26,52 0,97 102,00 18,90 14,00 1,08 Roquin a 452,0 46,26 23,99 1,01  92,00 18,60 12,10 0,91 1998 Samanta b 556,0 43,82 - - - - - 1,25 Bauländer Spelz a 354,7 45,64 26,18 0,99 116,60 21,43 16,87 1,20 Schwabenkorn a 373,3 46,36 27,85 0,97 125,80 21,60 17,77 1,30 Roquin a 362,0 45,61 28,20 0,95 124,30 20,87 17,77 1,23 1999 Samanta b 485,0 45,91 - - - - - 1,19 Bauländer Spelz a 518,7 49,29 26,13 0,89 112,45 18,73 14,32 1,33 Schwabenkorn a 501,3 47,63 27,93 0,97 105,50 17,53 13,24 1,17 Roquin a 505,5 46,57 27,02 0,99 107,45 17,64 12,83 1,04 priemer rokov 96-99 Samanta b 605,3 43,22 - - - - - 1,14 a Triticum spelta (L.); b Triticum aestivum (L.) (1)year; (2)cultivar; (3)No of productive stems per square m; (4)TGW [g]; (5)% of glumes; (6)stem length [m]; (7)spike length [mm]; (8)No of spikelets; (9)total; (10)fertile of total spikelets; (11)weight of grains per spike [g].  Moudrý - Strašil [5] uvádzajú, že HTZ pšenice špaldovej býva obvykle o 20% vyššia ako u pšenice letnej. Hmotnosť 1000 zŕn sa v našich pokusoch v priemere pohybovala okolo 47,83 g. Vo všetkých prípadoch bola vyššia ako pri pšenici letnej, a to v priemere o 9,64%, čo bolo tiež v súlade s výsledkami Capouchovej [1], ktorá pri pšenici špaldovej dosiahla HTZ v rozmedzí 42,58 - 50,00 g. Najvyššiu HTZ podľa našich meraní mala odroda Bauländer Spelz: 49,29 g. Capouchová [1] stanovila priemernú plevnatosť pšenice špaldovej na úrovni 32,6%. Priemerné percentuálne podiely pliev v našich pokusoch po zbere boli v rozpätí od 26,13% (Bauländer Spelz) do 27,93% (Schwabenkorn), čo je v porovnaní s publikovanými výsledkami Neueburga - Padela [6], ktorí namerali hodnotu 45%, až o 37,9 - 41,9% menej. Odrodou steblového typu sa na základe výsledkov pokusu ukázala belgická odroda Roquin, ktorá LACKO-BARTOŠOVÁ, M., P. OTEPKA Journal of Central European Agriculture, Volume 2 (2001) No. 3-4 284 dosiahla najvyššiu dĺžku stebla a súčasne najnižšiu HTZ i hmotnosť zŕn v klase. Táto odroda v podmienkach ekologického systému hospodárenia, bez vstupu dusíka, pravdepodobne nie je schopná prinášať dostatočne vysoké úrody. Napríklad v Belgicku odporúčajú za ekonomicky najvýhodnejšie množstvo dusíka pre túto odrodu na úrovni 100-120 kg.ha-1 [2]. Najvyššia hmotnosť zŕn v klase bola dosiahnutá pri odrode Bauländer Spelz, 1,33 g. Táto odroda formovala úrodu predovšetkým na báze produktivity klasu a dosiahla najvyššiu HTZ (49,29 g), najdlhší klas (112,45 mm), najvyšší počet fertilných kláskov v klase (14,32), najvyššiu hmotnosť zŕn v klase (1,33 g) a tiež najnižšiu dĺžku stebla (0,89 m). Hustota porastu bola najvyššia, 518,7 produktívnych stebiel na m2. Jedná sa teda o odrodu klasového typu s predpokladom k najvyššej odolnosti voči poliehaniu. Jej produkčná stabilita je však výrazne závislá na poveternostných podmienkach ročníka, no napriek uvedenej charakteristike ju môžeme odporučiť pre pestovanie v južných oblastiach Slovenska.  POUŽITÁ LITERATÚRA [1] Capouchová, I. (1996): Pěstování pšenice špaldy, její potravinářská jakost a možnosti využití. In: Využitie integrovanej rastlinnej výroby v podmienkach Slovenska. Zborník zo seminára s medzinárodnou účasťou. Nitra, Dom techniky ZSVTS: 241-244 [2] Couvrer, L. et al. (1984): L`intensification de la culture des céréales: I`épeautre. Fumure et protection phytosanitaire des céréales, 9: 1-9 [3] Körber-Grohne, U. (1987): Nutzpflanzen in Deutschland: Dinkel, Spelz. Stuttgart, Konrad Theiss Verlag: 68 p. [4] Lacko-Bartošová, M., Antala, M., Simoníková, O. (1997): Pestovanie pšenice špaldy na južnom Slovensku. In: Obilniny. Nitra, SPU: 36-41 [5] Moudrý, J, Strašil, Z. (1996): Alternativní plodiny. České Budějovice: Jihočeská univerzita - Zemědělská fakulta: 92 p [6] Neuerburg, W, Padel, S. (1994): Ekologické zemědělství v praxi. Praha: Nadace pro organické zemědělslví FOA, MZe ČR: 476 p [7] Vlasák, M. (1996): Možnosti pěstování pšenice špaldy (Triticum spelta L.) v České republice a Slovenské republice. In: Genetické zdroje rastlín. Nitra, VŠP: 43-48 [8] Vlasák, M., Moudrý, J., Touš, V., Hutař, M. (1997): Pěstování pšenice špaldy a její význam v lidské výživě. In: Farmář, 5: 12-13               1 Magdaléna Lacko-Bartošová, magdalena.lacko-bartosova@uniag.sk, * to whom correspondence should be adressed 2 P. Otepka Dept. of farming systems, Faculty of Agronomy, The Slovak Agricultural University in Nitra A. Hlinku 2, 949 76  Nitra, Slovak Republic tel.: +421 37 65 08 205, fax: +421 37 74 12 626, 74 11 451 

EVALUATION OF CHOOSEN YIELD COMPONENTS OF SPELT WHEAT CULTIVARS

Hrčak - Portal of scientific journals of Croatia

During 1996-1999 a field experiment with different varieties of spelt wheat (Triticum spelta L.) was carried out on brown loamy arable soil within an ecological system in Nitra region. The yield formation characters and the crop yield itself were investigated in three spelt wheat cultivars (Bauländer Spelz, Schwabenkorn, Roquin) and compared with common wheat, cultivar Samanta. The achieved results revealed that the agroecological conditions of Nitra region where most suitable for the Bauländer Spelz cultivar of German origin, with the highest crop yield of 6.06 t.ha-1, i. e. 92.2% of common wheat yield. This cultivar reached the lowest percentage of glumes (26.13%), the highest TGW (49.29 g), the longest spike (112.45 mm), the highest number of fertile spikelets (14.32) and the highest weight of grains per spike (1.33 g). All of the spelt wheat cultivars had lower productive density of stand (501.3 to 518.7 productive stems per square meter) than common wheat (605.3 productive stems per square meter)

EVALUATION OF CHOOSEN YIELD COMPONENTS OF SPELT WHEAT CULTIVARS

Abstract

Similar works

Full text

Available Versions

HRČAK - Portal of Croatian Scientific and Professional Journals

Hrčak - Portal of scientific journals of Croatia

Directory of Open Access Journals