Rozprava o privatizácii a občianska bezmocnosť

Abstract

International audiencePolitické zmeny naštartované Novembrom 1989 sa vo svojom počiatku spájali s ideami sociálneho dialógu a občianskej participácie. Tieto princípy mali nahradiť autoritársku moc a systém privilégií komunistickej elity. Napriek všetkým následným legislatívnym zmenám, vrátane ústavne garantovaných občianskych práv, možno na Slovensku pozorovať zmierovanie sa občanov s pocitom “občianskej bezmocnosti” . Hoci je pocit občianskej bezmocnosti niečím samozrejmým a banálnym pre “insiderov”, autorka sa pokúsi postaviť k nemu ako k sociologickej hádanke a pýtať sa: Prečo sa l’udia utiekajú – napriek všetkým podstatným právnym zmenám a zárukám – k starým kolektívnym predstavám o rozhodujúcej úlohe známostí v sociálnom živote či o “samozrejmom” zneužívaní verejných postov na privátne ciele? Autorka sa zaoberá otázkami, aké kolektívne predstavy tvoria podložie verejnej rozpravy o privatizácii, ako tieto predstavy pomáhajú usporiadavať naše skúsenosti takým spôsobom, že pokračujeme (alebo znovu začíname) zmierovať sa s identitou “bezmocných občanov”. Pokúsi sa tiež ukázať, že tieto podkladové sociálne predstavy tvoria logický celok; že sa vzájomne posilňujú a slúžia si ako “dôkaz platnosti”