Место и роль учебного перевода в процессе обучения иностранным
языкам были предметом методических споров, затянувшихся на
многие десятилетия. Причиной противоположных суждений о
дидактической ценности этого методического приёма являлось
прежде всего отсутствие строгого разграничения
профессионального и учебного переводов.
В основе нашей статьи лежит попытка точной дифференциации
профессионального и учебного переводов. Мы предлагаем также
новую терминологию для наименования отдельных функций
учебного перевода и специфицируем их содержание

Müglová, Daniela

Daniela Müglová

Directory of Open Access Journals

Slavica tergestina 5 (1997)PREKLAD AKO METODICKÝ POSTUP V POROVNANÍS PROFESIONÁLNYM PREKLADOMDaniela MüglováPreklad zohrával v dejinách didaktiky prioritnú aleboposteriórnu úlohu. Spôsob a rozsah jeho aplikácie v cudzojazyčnejvýučbe patrí dodnes k najspornejším metodickým problémom.Jednou z príčin kontrapozičnosti názorov bola aj absencia striktnejdiferenciácie medzi prekladom ako metodickým postupom aprekladom ako špecifickou bilingválnou rečovou  činnosťou(profesionálnym prekladom). V metodickej literatúre chýba ajexaktné vyčlenenie a špecifikácia jednotlivých funkcií, ktorépreklad plní v cudzojazyčnej výučbe.Profesionálny preklad sa odohráva v reálnej komunikácii a jehoúspešnú realizáciu podmieňuje celý rad subjektívnych iobjektívnych faktorov. Preklad ako metodický postup sa uplatňujevýlučne v rámci pedagogickej komunikácie, ktorú tvorí komplexkorelujúcich faktorov (učivo, učebný plán, učebné osnovy,učebnica, vyučovacia metóda, vyučovací ciel', učitel' a žiak).V preklade ako metodickom postupe vystupuje učitel' v úlohevysielatel'a východiskového komunikátu a žiak v úlohe realizátoraciel'ového komunikátu. Pragmatickému komponentu, ktorým je vreálnej bilingválnej komunikácii autorský zámer vysielatel'a pro-totextu, zodpovedá v pedagogickej komunikácii učitel'ova intenciadosiahnuť istý učebný ciel'. Prostriedkom sú translačné postupy vich rôznych funkciách. Učitel' je zároveň prvým príjemcomkomunikátu realizovanom prostriedkami ciel'ového jazyka i jehokorektorom. Žiak neprekladá text s ohl'adom na neznámehopríjemcu, ktorý neovláda východiskový jazyk, ale s ohl'adom naznámeho príjemcu, ktorý ovláda východiskový i ciel'ový jazyklepšie ako žiak. Identifikácia pragmatického komponentu nie je vpreklade ako metodickom postupe – na rozdiel od profesionálnehoprekladu – podmienkou pre úspešnú realizáciu metatextu (akabstrahujeme od faktu, že sa žiak spravidla usiluje odhadnúťintenciu učitel'a, aby vyhovel jeho nárokom a vyhol sa takprípadným didaktickým sankciám). Zatial' čo v rovinekomunikačného kontextu sa obidva druhy translácie zásadne líšia,v rovine vlastného procesu prekladu ich spája rovnaká úloha:reprodukovať text materializovaný prostriedkami východiskovéhojazyka prostriedkami ciel'ového jazyka. Diferencie medzi nimiDaniela MüglováSlavica tergestina 5 (1997)318spočívajú len v simplifikácii analytickej a syntetickej fázytranslačného procesu. Obidve fázy sa redukujú len na identifikáciua reprodukciu jazykových významov. ˜alším diferenciačnýmkritériom je rozsah prekladovej jednotky. Kým v profesionálnompreklade je prekladovou jednotkou súvislý text, v preklade akometodickom postupe sú to spravidla nižšie textové roviny (slovo,syntagma, veta, resp. krátky text, ktorý má prioritne didaktickúfunkciu). Z realizačného aspektu sa preklad ako metodický postuplíši polyfunkčnosťou svojho využitia. V metodickej literatúre sútieto funkcie len všeobecne formulované a výžadujú siterminologické a obsahové upresnenie. Pokúsili sme sa navrhnúťterminológiu jednot1ivých funkcií (a subfunkcií) prekladu akometodického postupu a b1ižšie špecifikovať ich obsah.1. Inštrumentálna funkcia prekladuV tejto funkcii nevystupuje preklad ako učebný postup, ale lenako prostriedok. Rozlišujeme explikatívnu (vysvetl'ujúcu)inštrumentálnu funkciu, ktorá sa aplikuje pri: a) prezentáciivýznamu cudzojazyčných, spravidla lexikálnych, ale ajgramatických javov, b) identifikácii významu cudzojazyčnýchlexikálnych, ale aj gramatických javov. Inštrumentálnu funkciuplní preklad ako sémantizačný prostriedok. V podstate existujú dvaprekladové sémantizačné postupy: a) substitučná prekladovásémantizácia, b) kontextuálna prekladová sémantizácia.Substitučná sémantizácia sa uplatňuje vtedy, ak sú lexikálnejednotky východiskového a ciel'ového jazyka kongruentné vovšetkých svojich jazykových významoch. Preklad sa realizujejednoduchou substitúciou: cudzojazyčná jednotka – ekvivalent vmaterinskom jazyku, resp. opačne. Pod kontextuálnou prekladovousémantizáciou rozumieme aktualizáciu cudzojazyčnej jednotkyprostredníctvom jednotky materinského jazyka na základejazykového kontextu.Inštrumentálna funkcia evalvačná (kontrolná). Preklad tufiguruje ako kontrolný prostriedok na: a) kontrolu osvojeniajazykových prostriedkov, b) kontrolu osvojenia aktívnych rečovýchzručností, c) kontrolu osvojenia pasívnych rečových zručností, d)prostriedok kontroly globálneho porozumenia cudzojazyčnéhotextu.PREKLAD AKO METODICKÝ POSTUP…Slavica tergestina 5 (1997)3192. Kompetenčná funkcia prekladuV tejto funkcii vystupuje preklad ako metodický postup nadosiahnutie jazykovej kompetencie (nácvik jazykovýchprostriedkov), resp. rečovej kompetencie (nácvik rečovýchzručností). Osvojovaním si obidvoch kompetencií bol motivovanýaj výber tohto termínu. Vychádzali sme z terminológie N.Chomského (Chomsky 1966:  127), ktorý nácvik cudzojazyčnejkomunikácie delí na vypracovanie návyku (habit) a rozvíjaniezručností (performance). Preto kompetenčnú funkciu ďalej členímena: a) habituálnu (vypracovanie návyku), b) performančnú (nácvikrečových zručností). Habituálnu funkciu plní preklad pri nácvikucudzojazyčných prostriedkov v rámci jednotlivých jazykovýchrovín (gramatická, lexikálna, syntaktická, štylistická).Performančnú funkciu plní translácia pri nácviku receptívnych aproduktívnych rečových zručností.3. Konfrontačná funkcia prekladuKonfrontačnú funkciu plní preklad pri prezentácii systémovýchrozdielov medzi východiskovým a ciel'ovým jazykom.Konfrontáciu chápeme ako strešný pojem na porovnávaniejazykových prostriedkov na konfrontačnom základe (spoločnéčrty), ako aj na kontrastívnom základe (rozdielne črty).4. Metalingvistická funkcia prekladuV tejto funkcii vystupuje preklad vtedy, ak je ciel'om výučbynielen získavanie jazykovej a rečovej kompetencie, ale ajrozvíjanie tzv. filologického myslenia na báze konfrontačnej akontrastívnej lingvistiky. Prostredníctvom tejto funkcie získavažiak vedomosti o jazyku, konkrétne o systémových a štruktúrnychdiferenciáciách medzi východiskovým a ciel'ovým jazykom.5. Vedecko-propedeutická funkciaV tejto funkcii sa preklad uplatňuje pri nácviku pracovnýchpostupov s odbornou literatúrou (práca s dvojjazyčnými slovníkmi,výkladovými slovníkmi a inými translačnými pomôckami).Daniela MüglováSlavica tergestina 5 (1997)320Práve polyfunkčnosť využitia prekladu ako metodickéhopostupu je jedným z kritérií, ktorými sa líši od profesionálnehoprekladu. K ďalším diferenciačným parametrom patrí: 1. polaritavzťahov “prostriedok” a “ciel'”. Pre profesionálny preklad jeovládanie východiskového a ciel'ového jazyka základnýmpredpokladom (prostriedkom na realizáciu ciel'a – adekvátnehoprekladu). Rečová kompetencia je v tomto prípade prostriedkom apreklad ciel'om. Pre preklad ako metodický postup sú translačnécvičenia prostriedkom a ciel'om je dosiahnutie rečovejkompetencie; 2. úloha materinského jazyka. Na rozdiel odprofesionálneho prekladu, ktorý sa v učebnej fáze zameriava navypracovanie návyku (priamych asociatívnych spojov CJ-MJ/MJ-CJ), úlohou prekladu ako metodického postupu je elimináciavnútorných podvedomých asociatívnych spojov medzimaterinským a cudzím jazykom. Úloha prekladu ako metodickéhopostupu je z tohto aspektu paradoxná. Translačné postupynapomáhajú bezprekladovému ovládaniu cudzieho jazyka.Aplikácia jednotlivých funkcií prekladu ako metodickéhopostupu by sa vo vyučovacom procese mala realizovať vhierarchickej postupnosti, a to v závislosti od štádia cudzojazyčnejvýučby a fáz vyučovacieho procesu. Hierarchický progresjednotlivých funkcií by sa mal aplikovať nasledovne: 1. z aspektuexpozičnej fázy (prezentácia učiva): inštrumentálna funkcia(substitučná sémantizácia) – (kontextuálna sémantizácia), 2. zaspektu fixačnej fázy: konfrontačná (kontrastívna) – kompetenčná(habituálna) – kompetenčná (performančná) – metajazyková, 3. zaspektu kontrolnej fázy: inštrumentálna evalvačná kontrolajazykových prostriedkov, kontrola globálneho porozumenia,kontrola pasívnych a aktívnych rečových zručností.Myslíme si, že exaktná klasifikácia jednotlivých funkciíprekladu a ich obsahová špecifikácia prispeje k efektívnemuvyužitiu prekladu ako metodického postupu v praxi cudzojazyčnejvýučby.PREKLAD AKO METODICKÝ POSTUP…Slavica tergestina 5 (1997)321LITERATÚRAChomsky, N.1966 Syntaktické štruktúry, Praha 1966.Ptáček, J.1969 Audiovizuální pomůcky, prostředky a některé směry vmetodice vyučování ruskému jazyku – překlad, SPN,Praha 1969.Vannikov, J.B.1980 Obučenije perevodu i perevodnyj metod obučenija,“Russkij jazyk za rubežom”, 1980: I: 47-54.Vaseva, I.1972 Teorija i praktika perevoda, Sofia 1972.РЕЗЮМЕМесто и роль учебного перевода в процессе обучения иностраннымязыкам  были  предметом  методических  споров,  затянувшихся  намногие  десятилетия.  Причиной  противоположных  суждений  одидактической  ценности  этого  методического  приёма  являлосьпрежде  всего  отсутствие  строгого  разграниченияпрофессионального и учебного переводов.В  основе  нашей  статьи  лежит  попытка  точной  дифференциациипрофессионального  и  учебного  переводов.  Мы  предлагаем  такженовую  терминологию  для  наименования  отдельных  функцийучебного перевода и специфицируем их содержание.

Preklad ako metodicky postup v porovnani s profesionálnym prekladom

OpenstarTs

Slavica tergestina 5 (1997)PREKLAD AKO METODICKÝ POSTUP V POROVNANÍS PROFESIONÁLNYM PREKLADOMDaniela MüglováPreklad zohrával v dejinách didaktiky prioritnú aleboposteriórnu úlohu. Spôsob a rozsah jeho aplikácie v cudzojazyčnejvýučbe patrí dodnes k najspornejším metodickým problémom.Jednou z príčin kontrapozičnosti názorov bola aj absencia striktnejdiferenciácie medzi prekladom ako metodickým postupom aprekladom ako špecifickou bilingválnou rečovou činnosťou(profesionálnym prekladom). V metodickej literatúre chýba ajexaktné vyčlenenie a špecifikácia jednotlivých funkcií, ktorépreklad plní v cudzojazyčnej výučbe.Profesionálny preklad sa odohráva v reálnej komunikácii a jehoúspešnú realizáciu podmieňuje celý rad subjektívnych iobjektívnych faktorov. Preklad ako metodický postup sa uplatňujevýlučne v rámci pedagogickej komunikácie, ktorú tvorí komplexkorelujúcich faktorov (učivo, učebný plán, učebné osnovy,učebnica, vyučovacia metóda, vyučovací ciel', učitel' a žiak).V preklade ako metodickom postupe vystupuje učitel' v úlohevysielatel'a východiskového komunikátu a žiak v úlohe realizátoraciel'ového komunikátu. Pragmatickému komponentu, ktorým je vreálnej bilingválnej komunikácii autorský zámer vysielatel'a pro-totextu, zodpovedá v pedagogickej komunikácii učitel'ova intenciadosiahnuť istý učebný ciel'. Prostriedkom sú translačné postupy vich rôznych funkciách. Učitel' je zároveň prvým príjemcomkomunikátu realizovanom prostriedkami ciel'ového jazyka i jehokorektorom. Žiak neprekladá text s ohl'adom na neznámehopríjemcu, ktorý neovláda východiskový jazyk, ale s ohl'adom naznámeho príjemcu, ktorý ovláda východiskový i ciel'ový jazyklepšie ako žiak. Identifikácia pragmatického komponentu nie je vpreklade ako metodickom postupe – na rozdiel od profesionálnehoprekladu – podmienkou pre úspešnú realizáciu metatextu (akabstrahujeme od faktu, že sa žiak spravidla usiluje odhadnúťintenciu učitel'a, aby vyhovel jeho nárokom a vyhol sa takprípadným didaktickým sankciám). Zatial' čo v rovinekomunikačného kontextu sa obidva druhy translácie zásadne líšia,v rovine vlastného procesu prekladu ich spája rovnaká úloha:reprodukovať text materializovaný prostriedkami východiskovéhojazyka prostriedkami ciel'ového jazyka. Diferencie medzi nimiDaniela MüglováSlavica tergestina 5 (1997)318spočívajú len v simplifikácii analytickej a syntetickej fázytranslačného procesu. Obidve fázy sa redukujú len na identifikáciua reprodukciu jazykových významov. ˜alším diferenciačnýmkritériom je rozsah prekladovej jednotky. Kým v profesionálnompreklade je prekladovou jednotkou súvislý text, v preklade akometodickom postupe sú to spravidla nižšie textové roviny (slovo,syntagma, veta, resp. krátky text, ktorý má prioritne didaktickúfunkciu). Z realizačného aspektu sa preklad ako metodický postuplíši polyfunkčnosťou svojho využitia. V metodickej literatúre sútieto funkcie len všeobecne formulované a výžadujú siterminologické a obsahové upresnenie. Pokúsili sme sa navrhnúťterminológiu jednot1ivých funkcií (a subfunkcií) prekladu akometodického postupu a b1ižšie špecifikovať ich obsah.1. Inštrumentálna funkcia prekladuV tejto funkcii nevystupuje preklad ako učebný postup, ale lenako prostriedok. Rozlišujeme explikatívnu (vysvetl'ujúcu)inštrumentálnu funkciu, ktorá sa aplikuje pri: a) prezentáciivýznamu cudzojazyčných, spravidla lexikálnych, ale ajgramatických javov, b) identifikácii významu cudzojazyčnýchlexikálnych, ale aj gramatických javov. Inštrumentálnu funkciuplní preklad ako sémantizačný prostriedok. V podstate existujú dvaprekladové sémantizačné postupy: a) substitučná prekladovásémantizácia, b) kontextuálna prekladová sémantizácia.Substitučná sémantizácia sa uplatňuje vtedy, ak sú lexikálnejednotky východiskového a ciel'ového jazyka kongruentné vovšetkých svojich jazykových významoch. Preklad sa realizujejednoduchou substitúciou: cudzojazyčná jednotka – ekvivalent vmaterinskom jazyku, resp. opačne. Pod kontextuálnou prekladovousémantizáciou rozumieme aktualizáciu cudzojazyčnej jednotkyprostredníctvom jednotky materinského jazyka na základejazykového kontextu.Inštrumentálna funkcia evalvačná (kontrolná). Preklad tufiguruje ako kontrolný prostriedok na: a) kontrolu osvojeniajazykových prostriedkov, b) kontrolu osvojenia aktívnych rečovýchzručností, c) kontrolu osvojenia pasívnych rečových zručností, d)prostriedok kontroly globálneho porozumenia cudzojazyčnéhotextu.PREKLAD AKO METODICKÝ POSTUP…Slavica tergestina 5 (1997)3192. Kompetenčná funkcia prekladuV tejto funkcii vystupuje preklad ako metodický postup nadosiahnutie jazykovej kompetencie (nácvik jazykovýchprostriedkov), resp. rečovej kompetencie (nácvik rečovýchzručností). Osvojovaním si obidvoch kompetencií bol motivovanýaj výber tohto termínu. Vychádzali sme z terminológie N.Chomského (Chomsky 1966: 127), ktorý nácvik cudzojazyčnejkomunikácie delí na vypracovanie návyku (habit) a rozvíjaniezručností (performance). Preto kompetenčnú funkciu ďalej členímena: a) habituálnu (vypracovanie návyku), b) performančnú (nácvikrečových zručností). Habituálnu funkciu plní preklad pri nácvikucudzojazyčných prostriedkov v rámci jednotlivých jazykovýchrovín (gramatická, lexikálna, syntaktická, štylistická).Performančnú funkciu plní translácia pri nácviku receptívnych aproduktívnych rečových zručností.3. Konfrontačná funkcia prekladuKonfrontačnú funkciu plní preklad pri prezentácii systémovýchrozdielov medzi východiskovým a ciel'ovým jazykom.Konfrontáciu chápeme ako strešný pojem na porovnávaniejazykových prostriedkov na konfrontačnom základe (spoločnéčrty), ako aj na kontrastívnom základe (rozdielne črty).4. Metalingvistická funkcia prekladuV tejto funkcii vystupuje preklad vtedy, ak je ciel'om výučbynielen získavanie jazykovej a rečovej kompetencie, ale ajrozvíjanie tzv. filologického myslenia na báze konfrontačnej akontrastívnej lingvistiky. Prostredníctvom tejto funkcie získavažiak vedomosti o jazyku, konkrétne o systémových a štruktúrnychdiferenciáciách medzi východiskovým a ciel'ovým jazykom.5. Vedecko-propedeutická funkciaV tejto funkcii sa preklad uplatňuje pri nácviku pracovnýchpostupov s odbornou literatúrou (práca s dvojjazyčnými slovníkmi,výkladovými slovníkmi a inými translačnými pomôckami).Daniela MüglováSlavica tergestina 5 (1997)320Práve polyfunkčnosť využitia prekladu ako metodickéhopostupu je jedným z kritérií, ktorými sa líši od profesionálnehoprekladu. K ďalším diferenciačným parametrom patrí: 1. polaritavzťahov “prostriedok” a “ciel'”. Pre profesionálny preklad jeovládanie východiskového a ciel'ového jazyka základnýmpredpokladom (prostriedkom na realizáciu ciel'a – adekvátnehoprekladu). Rečová kompetencia je v tomto prípade prostriedkom apreklad ciel'om. Pre preklad ako metodický postup sú translačnécvičenia prostriedkom a ciel'om je dosiahnutie rečovejkompetencie; 2. úloha materinského jazyka. Na rozdiel odprofesionálneho prekladu, ktorý sa v učebnej fáze zameriava navypracovanie návyku (priamych asociatívnych spojov CJ-MJ/MJ-CJ), úlohou prekladu ako metodického postupu je elimináciavnútorných podvedomých asociatívnych spojov medzimaterinským a cudzím jazykom. Úloha prekladu ako metodickéhopostupu je z tohto aspektu paradoxná. Translačné postupynapomáhajú bezprekladovému ovládaniu cudzieho jazyka.Aplikácia jednotlivých funkcií prekladu ako metodickéhopostupu by sa vo vyučovacom procese mala realizovať vhierarchickej postupnosti, a to v závislosti od štádia cudzojazyčnejvýučby a fáz vyučovacieho procesu. Hierarchický progresjednotlivých funkcií by sa mal aplikovať nasledovne: 1. z aspektuexpozičnej fázy (prezentácia učiva): inštrumentálna funkcia(substitučná sémantizácia) – (kontextuálna sémantizácia), 2. zaspektu fixačnej fázy: konfrontačná (kontrastívna) – kompetenčná(habituálna) – kompetenčná (performančná) – metajazyková, 3. zaspektu kontrolnej fázy: inštrumentálna evalvačná kontrolajazykových prostriedkov, kontrola globálneho porozumenia,kontrola pasívnych a aktívnych rečových zručností.Myslíme si, že exaktná klasifikácia jednotlivých funkciíprekladu a ich obsahová špecifikácia prispeje k efektívnemuvyužitiu prekladu ako metodického postupu v praxi cudzojazyčnejvýučby.PREKLAD AKO METODICKÝ POSTUP…Slavica tergestina 5 (1997)321LITERATÚRAChomsky, N.1966 Syntaktické štruktúry, Praha 1966.Ptáček, J.1969 Audiovizuální pomůcky, prostředky a některé směry vmetodice vyučování ruskému jazyku – překlad, SPN,Praha 1969.Vannikov, J.B.1980 Obučenije perevodu i perevodnyj metod obučenija,“Russkij jazyk za rubežom”, 1980: I: 47-54.Vaseva, I.1972 Teorija i praktika perevoda, Sofia 1972.РЕЗЮМЕМесто и роль учебного перевода в процессе обучения иностраннымязыкам были предметом методических споров, затянувшихся намногие десятилетия. Причиной противоположных суждений одидактической ценности этого методического приёма являлосьпрежде всего отсутствие строгого разграниченияпрофессионального и учебного переводов.В основе нашей статьи лежит попытка точной дифференциациипрофессионального и учебного переводов. Мы предлагаем такженовую терминологию для наименования отдельных функцийучебного перевода и специфицируем их содержание.

Preklad ako metodicky postup v porovnani s profesionálnym prekladom

Abstract

Similar works

Full text

Available Versions

Directory of Open Access Journals

OpenstarTs