Impact of land consolidation on the visual characteristics (scenery) of a landscape Vplyv pozemkových úprav na vizuálnu charakteristiku (scenériu) krajiny
Abstract New spatial and functional rearrangement of the territory represented by the changed structure of the plots (change of the landscape structure) is one of the main and most visible results of a comprehensive landscape adaptation. Projects of comprehensive landscape adaptation are designed to accommodate for production and landscape value of the territory. Landscape structure belongs to the most important components of landscape character. The landscape structure was evaluated in three levels: historical structure (2 nd military mapping), present-day structure (results of mapping survey in the frame of a comprehensive landscape adaptation) and the new landscape structure (results of the proposed plan of the functional rearrangement of the territory) based on the cadastral territory of Veľké Vozokany in Nitra region (near Zlaté Moravce), South-Western Slovakia. The changes in the landscape are identified by the rearrangement of the arable land, forests, vineyards, gardens, fruit gardens/plantations, permanent grassland, water surfaces, and other areas. In this contribution, we made an attempt to describe the role of the comprehensive landscape adaptations in the process of designing landscape changes which do significantly contribute to modification of the landscape character. Keywords: land consolidation, landscape evolution, landscape adaptation, types of plots Abstrakt Pozemkové úpravy riešia nové priestorové a funkčné usporiadanie územia, ktoré je realizované zmenou druhov pozemkov, teda zmenou krajinnej štruktúry. Projekty sú koncipované tak, aby zohľadňovali súlad medzi výrobnými a krajinárskymi hodnotami krajiny. Krajinná štruktúra patrí k jednej z rozhodujúcich zložiek krajinného rázu. Krajinnú štruktúru posudzovaného územia sme hodnotili v troch úrovniach: historická krajinná štruktúra (2. vojenské mapovanie), súčasná krajinná štruktúra (výsledky účelového mapovania polohopisu v rámci projektov pozemkových úprav) a nová štruktúra krajiny (výsledky návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia) na príklade katastrálneho územia Veľké Vozokany. Indikátorom zmien v krajine bolo využitie územia, ktorého základnými kategóriami boli v našom prípade orná pôda, lesné pozemky, vinohrady, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty, vodné plochy a ostatné plochy. V príspevku sme sa pokúsili popísať úlohu pozemkových úprav pri tvorbe a návrhu zmien krajiny, ktoré významne prispievajú k tvorbe krajinného rázu územia. Kľúčové slová: adaptácia krajiny, druhy pozemkov, krajinný ráz, pozemkové úpravy, vývoj krajiny Detailný abstrakt Pozemkové úpravy riešia nové priestorové a funkčné usporiadanie územia, ktoré je realizované zmenou druhov pozemkov, teda zmenou krajinnej štruktúry. Projekty sú koncipované tak, aby zohľadňovali súlad medzi produkčnými a krajinárskymi hodnotami krajiny. Krajinná štruktúra patrí k jednej z rozhodujúcich zložiek krajinného rázu. Krajinnú štruktúru posudzovaného územia sme hodnotili v troch úrovniach: historická krajinná štruktúra (2. vojenské mapovanie), súčasná krajinná štruktúra (výsledky účelového mapovania polohopisu v rámci projektov pozemkových úprav) a nová štruktúra krajiny (výsledky návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia) na príklade katastrálneho územia Veľké Vozokany. Indikátorom zmien v krajine bolo využitie územia, ktorého základnými kategóriami boli v našom prípade orná pôda, lesné pozemky, vinohrady, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty, vodné plochy a ostatné plochy. Územie má ráz poľnohospodárskej krajiny (91 % zastúpenie ornej pôdy). V záujmovom území sa uplatňujú dva geomorfologické celky. V severovýchodnej časti územie spadá do Podunajskej nížiny, v severozápadnej časti do Hronskej pahorkatiny. Má charakter aluviálnej nivy obkolesenej pahorkatinným reliéfom. Ústredný vodný tok -Širočina vytvára svahové rozhranie medzi striedajúcimi sa územiami južnej, juhovýchodnej a severnej, severozápadnej expozície. Prevažujú veľkoblokovo využívané plochy, ktoré sú miestami rozhraničené drobnými plošnými a líniovými porastmi nelesnej drevinovej vegetácie. Územie má charakter silne zvlneného reliéfu s dlhými svahmi a výraznými údolnicami. Aj z tohto dôvodu je výrazne postihnuté vodnou eróziou, má nízke zastúpenie nelesnej drevinovej vegetácie. Pri návrhu novej, budúcej, krajinnej štruktúry sa vychádzalo z identifikácie problémov v území. K hlavným oblastiam, ktoré sa identifikovali patrí: vodná erózia, povodne, nízka ekologická stabilita, podpora rozvoja rekreačného potenciálu územia, budúca výstavba rýchlostnej komunikácie, vysoký stupeň zornenia poľnohospodárskej pôdy a pod. Posúdiť a navrhnúť funkčné, priestorovo vhodné a hlavne estetické riešenie územia musí byť založené na kompromise a viacfunkčnosti navrhovaných opatrení. Návrh využívania krajiny do budúcnosti zohľadňuje súčasné trendy vývoja. Zamerali sme sa hlavne na ochranu a sprístupnenie všetkých pozemkov. Zmeny predpokladáme v miernom poklese ornej pôdy a trvalých trávnych porastov hlavne na úkor ostatných prvkov (komunikácie, ochranné opatrenia...). Ostatné prvky krajiny by mali ostať zhruba v nezmenenej podobe
