Príspevok sa pokúša systematizovať činnosti spojené s interpretáciou výsledkov výskumov a vedeckým vysvetľovaním a porozumením v sociálnych a humanitných vedách. Upozorňuje na zložitú problematiku vedeckého zákona, dotýka sa vzťahov medzi naším konaním a jeho dôvodom, zdôrazňuje rozdiel medzi poznaním a vedením, poukazuje na podmienky dobrej argumentácie a na nemožnosť oddeliť interpretáciu od exploračnej analýzy, ako i na „sociologický obrat“ vo filozofii vedy. Uvádza niekoľko druhov výkladov (vysvetlení), vrátane hypotetického, genetického a teleologického. V závere upozorňuje na tzv. implicitné vedenie, ktoré nemožno explicitne formulovať a niekedy ani vysvetliť, čo považuje za súčasť čerpania sily vedy k novým objavom z vedomia obmedzenosti vlastných spôsobov videnia skutočnosti
Is data on this page outdated, violates copyrights or anything else? Report the problem now and we will take corresponding actions after reviewing your request.